#Bye

:) ahoj! dávam Vám do poroznosti nový blog! zakladám ho spolu s mojou kamarátkou/spolužiačkou..budem tam pridávať LYD ale začnem písať aj novú poviedku ;) neviem či na tento blog budem ešte niečo dávať, pretože mi nejako blbne zobrazovanie komentárov, počet zobrazení..proste všetko :( ale to je už jedno! nový blog http://welcome-in-ourworld.blogspot.sk/ :)
Nxx

Diary

30.7.

dreams about him...

Zase! Znovu sa mi s ním snívalo...znovu mi víria predstavy, aké by to bolo keby sme sa stretli, keby sme boli spolu..desiatky príbehov končiacich happy end-om..znamená to niečo, alebo je bežné, že si predstavujeme budúcnosť s niekým na kom nám záleží? Teda záleží ako záleží..neviem..jediné čo viem je, že už som zúfalá z toľkých nezodpovedaných otázok! Je vôbec možné, že ho niekedy uvidím aj v skutočnom živote? Aj keby len na pár sekúnd, keď prejde okolo mňa na ulici..úplne by mi to stačilo. Aspom by som sa mohla potom pokúsiť ho nájsť a zistiť, či je aj v skutočnosti taký, ako v mojich snoch..ale hovorí sa, že sny sa plnia...len aby sa splnili tie správne...a teraz nemyslím to, že to bude osudová láska a my spolu nasadneme na ružového jednorožca, a odídeme na ňom až na koniec dúhy, pri západe slnka, a naše deti budú kvetinkové víly...nie, po takom presladenom živote netúžim. Chcem iba spoznať toho magora, ktorý možno ani neexistuje, ale aj tak mi dokázal pomotať hlavu...a tak idem ďalej snívať o mojom princovi...

 

31.7.

and all these little things slip out of my mouth, 'cause it's you...

pripadám si ako blázon..to každodenné deja vú pri mojich stupídnych predstavách ma už desia. Zakaždým si z týchto..nazvime to 'predstáv' pamätám úplné detaily, neskutočné maličkosti...v hlave mi víria predstavy jeho tváre, rúk a hlavne tetovaní ale nikdy si to clé nedokážem dať dokopy...niekedy by som povedala, že tie tetovania patria 'jemu' ale to asi až tak nie..totiž aj by sa to zhodovalo, ale ten úsmev mu nepatrí. Preskúmala som neskutočne veľa fotiek, ale ani na jednej sa nezhodoval..no možno to bude tým, že z toho úsmevu v mojich snoch vyžarovalo toľko lásky, nehy a úprimnosti..alebo si to iba namýšľam pod predstavou dokonalého osudu s vysnívaným človekom?

 

2.8.

I know, you know, i remember you...

Videla som ho! Nie v skutočnosti, ale tento krát som ho normálne videla...než som si to však stihla uvedomiť, bol preč. A s ním aj spomienky na to, ako vyzeral..nechápem tomu, ako je možné, že niekto, koho som nikdy nevidela mi až takto dokázal pomotať hlavu..možno v tom niečo bude..ale ak nie tak prosím zavolajte na mňa niekto pánov v bielom! -_- ak tieto sny vážne nič neznamenajú a sú iba výplodmi mojej fantázie, tak som zrelá na liečenie..ale od krutej reality a štyroch bielych stien ma udržujú iba sny o mojom princovi a možnosť zavrieť oči, a nechať sa uniesť do neznáma, kde je každý šťastný...

 

6.8.

I'm tried of feeling alone...

Sny už pomaly ustupujú..ale ja to nechcem! Najskôr som sa bála toho, čo asi znamenajú, ale teraz som na nich závislá.. bojím sa, že keď zmiznú sny o ňom, stratí sa aj akákoľvek nádej, že ho niekedy nájdem. A tak isto sa rozplýva aj moja dobrá nálada..bola som si istá, že to, že tie predstavy, ktoré ja nemôžem ovplyvniť, že majú nejakú úlohu..sú nejakou smerovkou osudu alebo...ja neviem...no jedno viem. Chcem aby sa vrátili. Predstavy, ktoré som si vsugerovala, nie sú to, ,čo moje výlety do krajiny blízkej budúcnosti...ale ak ho už neuvidím takýmto spôsoboom ako ho potom dokážem spoznať v skutočnosti? Zúfalstvo...slovo, ktoré priamo vystihuje túto situáciu, a môj duševný stav..neovplyvniteľný osud sa zahráva s mojimi citmi...ale je až taký neovplyvniteľný?! Vlastne ani nie..vždy sa môže budúcnosť zmeniť v zlomku sekundy...tak mi ostáva len veriť, že sa z ničoho nič zmení to, čo sa práve deje, a ja budem opäť môcť pomocou mojich snov spoznávať toho, ktorý mi tak neskutočne pomotal hlavu...

 

14.8.

Just can't let him go...

Odišiel! Sny už úplne pominuli.. už sa mi nezjavuje a ja neviem ako to napraviť! Nikdy som si nemyslela, že sa človek dokáže až takto naviazať na niekoho...kto tu vlastne ani neni...na niekoho, koho ešte nikdy nestretol, a pozná ho len na základe snov a predstáv, ktoré si vytvorí ľudské podvedomie..len vďaka tomu si k tej 'osobe' vybudovať citový vzťah. A toto je ten problém..aj keď tu ten človek nebol, tak odišiel. On odišiel, ale city zostali. Zničené a nepovšimnuté...zahodené niekde v rohu, kde ich nikto neuvidí. A nám ostáva len v tichosti trpieť, a dúfať, že si nikto nevšimne náš žiaľ..

 

15.8.

Všetko je preč. Nezostalo nič..iba dúfať v to, že všetko bude v poriadku, je teraz asi to najviac, čo môžem urobiť..sedieť potichu a premýšľať , avšak iba nenápadne, pretože nik sa nemôže začať zaujímať o dôvody nášho trpenia...pretože keby im povieme pravdu, asi by nás vyhlásili za bláznov..zavreli na samotku, a my by sme sa naďalej utápali v depresiách, a snažili sa spomenúť si na tvár osoby, ktorá možno ani neexistuje, aj keď len na malý okamžik uniesť z reality, a vrátiť sa do krajiny dúhy a jednorožcov..zabudnúť na krutú realitu, a pomocou snov si vytvárať dokonalé podmienky, a spoločnosť, ktorú potrebujeme k prežitiu..ale keď táto 'osoba' odišla, nastalo v mojom srdci niečo ako...prázdnota? neviem čo presne to je, ale nechcem zažívať ten pocit! Keď si uvedomím, že ten o ktorom toľko básnim ani neexistuje ma zožiera. Neviem o koho ide..teda skôr išlo. Ale zmizol tak rýchlo, ako sa objavil... 

 

3.12.

Sedím na okne a pozerám sa poza mreže na svet, ktorý je za nimi. Už týždne som nebola vonku..nie, že by som nechcela..má to trošku iné opodstatnenie. Raz som večer ušla z domu a moja mama sa mi hrabala v denníku. Vraj aby zistila kde som mohla ísť..no určite. No a ona nejako narazila na zápisky mojích ''vidín'' , a dali ma na psychiatriu...úžasný to rodičia. Ale našla som tu nejaký ten vnútorný pokoj alebo ako to mám nazvať. No zdá sa mi, že som 'ho' tu videla. Včera, keď som šla na večeru tak bol tam. Nie som si istá či to boli halucinácie, od tých liekov čo tu do nás pchajú, alebo to bolo naozaj, ale myslím, že tam bol.

 

Som tu už týždeň. Všetci tí, ktorí sa so mnou pred tým bavili prerušili medzi nami akýkoľvek kontakt. No mne to nevadí. Mám totiž jeho...teda zatiaľ nie ale som k nemu už bližšie ako inokedy. Zrovna som šla na obed keď som na sebe ucítila pohľad. Ale asi som sa nemala otáčať. Nohy sa mi podlomili, ale on ma zachytil. Je tu. Jediné na čo som sa zmohla, bolo pobozkať ho. Vidím však že som nebola jediná, ktorá po tom túžila. „Čakal som na teba” zašepkal tesne pred tým než spojil naše pery. „Tak si sa dočkal.” Usmiala som sa a bozky som mu s radosťou opätovala. Strávili sme spolu celý deň.  Dokonca som mu dala prečítať môj denník.. no a teraz sedíme v záhrade a on mi s úsmevom podáva zošit, kde sa skrývajú moje najtajnejšie predstavy, a dôvod prečo som tu.

 

*jeho pohľad*

Neverím tomu, že je tu. Strávil som niekoľko rokov tým, že som ju hľadal...a teraz tu sedíme spolu a pozerám sa jej do tých krásnych očí. Nase tváre delilo už len pár milimetrov, keď sa ozval výstrel. Nie, toto nie! Jej mŕtve telo mi padlo do náruče a mne sa zrútil celý svet. Takto to byť nemalo...

 

 

ahoj :) neviem ani ako ma toto napadlo..je to niečo iné..

pokiaľ chcete ďaľšiu časť LYD tak musíte dať komentáre...áá vyjadrite sa k tomuto /nazvime to jednodielovka/ je trošku dlhšia ako tá prvá.. takže čítajte, komentuje... ;)

zatial páá







I´m Back :D

Ahojte! Ja len že z dovolenky som už doma....a tak mohla už byť aj časť ale nedali ste stále komentáre a tak..takže ak PRESNE TU budú do zajtra ešte aspom 2 komentáre tak dám časť ;) BTW zajtra idem do NR na TIU :3 vidím sa tam s niekým? toť asi vsio tak zatial Hello Guys :DDD

Live Your Dream-12.časť

Po asi desiatich minútach za mnou prišiel Harry, že sa nudí, či môže byť u mňa. Jemu sa tiež nechcelo byť hore, pretože tam mali prístup všetci čo tu boli ubytovaní. Pustili sme si film, ktorý sme však nedopozerali, lebo sme zaspali. Zobudilo ma až zúrivé klopanie na dvere. Pozrela som sa na mobil a mala som tam asi tridsať zmeškaných hovorov. Teraz som to neriešila a šla som otvoriť. Vtom sa na mňa vyrútil/a....

*****

Vtom sa na mňa vyrútila Daysi.

„Ach Emily! Volal mi Paul..vlastne už včera ale nemohla som letieť za vami, lebo som musela hľadať nového "pomocníka". Mark je vo väzení? Ste s Harrym v poriadku?” zase hovorila tak rýchlo, že som z toho celého zachytila 'až' každé tretie slovo.

„Ahoj aj tebe Days. Poď ďalej a sadni si, a skús to ešte raz a pomalšie, poprosím..” povedala som čo najmilšie, a snažila som sa znieť čo najmenej nahnevane. Veď predsa vtrhne mi sem o.. počkať to je pol piatej? (:O) ja ju zabijem? Sadli sme si do menšej miestnosti, ktorá bola vedľa spálne a ona sa už nadychovala, že niečo povie. To sa však spoza rohu vynorila Haroldova hlava.

On sa na ňu len jemne usmial, a znovu sa stratil za rohom. Nie však nadlho. O pár sekúnd odtiaľ vyliezol v boxerkách a tričku. „Ahoj Daysi, čo nemôžeš spať, že si tu tak neskoro v noci?” ona len nadvihla obočie a pozrela sa na mňa. Sedeli sme na dvoch kreslách a tak ma Harry zdvihol, sadol si, a mňa si posadil na kolená.

„Nie Harry ja by som rada spala, ale keď mi Paul volal, že čo sa tu deje, tak som sem prišla čo najrýchlejšie. Bála som sa o Em a tak som nečakala do rána.” Hovorila to tónom, ktorý som u nej ešte nepočula. „No a teba som sa pýtala, že či je Mark vo väzení, a že či ste v poriadku.” Rozprávala na mňa akoby som to nemala v hlave v poriadku.

„Áno je, a posedí si ešte dlho.. vidíš, že nám nič neni, a nemusíš so mnou hovoriť jak s debilom..stačí iba ak trochu spomalíš.” Vysvetlila som jej a na konci vety som na ňu žmurkla. „Dobre.. to je asi všetko čo som chcela počuť, tak ja pôjdem dospať ten hnusný let. A vy dvaja nie že budete robiť..veď viete čo..” ďakujem Daysi, fakt toto si mohla odpustiť. Harold sa len uškŕňal a ja som sa cítila neskutočne trápne. „Neboj sa budeme!” zakričal za ňou Harry, keď už stála pri dverách. Kašlala som na všetkých, a na všetko, a vrátila som sa do ríše snov.

 

*o tri týždne

Sme v Las Vegas. Za ten čas sa toho stalo dosť..teda koncerty boli stále rovnako úžasné, to nemôžem povedať. Chalani vydali novú pesničku a aj video. Lámu rekordy v sledovanosti a darí sa im. S Harrym sme sa pár krát pohádali, ale nikdy to nebolo nič hrozné. Zajtra to bude už mesiac čo sme spolu. Keď mali voľno tak sme na dva dni išli len my dvaja do Paríža na romantický víkend. Tam sme sa spolu prvý krát vyspali. Ten výlet bol úžasný. Raz za mnou dokonca prišli aj rodičia a Farrah(sestra). Čudovala som sa, že im nevadilo letieť tak dlho. Oni sa totiž pred tromi rokmi presťahovali do Austrálie. Bývajú na takom kľudnejšom konci Melbourne. Inokedy sa stále vyhovárajú, že sa im nechce ísť do Londýna, a že ja mám ísť radšej za nimi ale teraz im to nevadilo..boli sme spolu na večeru. Zase sme boli spolu ako rodina. A čo robím teraz? Sedím nad počítačom a vymazávam fotky, ktoré fotil Loui, keď mi počas koncertu zobral zrkadlovku, a fotil úplné blbosti.

„Ahój Em ukáž mi tie fotky čo som spravil ja!” mysli na čerta... „Tomlinson! Nemám ti na tom čo ukazovať. Na väčšine máš ruku cez objektív, alebo si si odfotil nohy.” On sa len odul a niečo si šuškal s Harrym. Odkedy sme spolu, tak môžeme byť v hoteli spolu na izbe. Z môjho premýšľania ma vytrhlo až to, že ma ten šialenec milujúci pásiky niesol na rukách smerom k bazénu. „Pozri Loui, spravíš to, čo si myslím že máš v pláne tak poviem El, že ju podvádzaš s tou plyšovou mrkvou!” ihneď ako som to povedala, tak zastavil „Wildová ver tomu, že to nespravíš!!” chlapec si to však nevyrátal, a obaja sme skončili v bazéne. „Aha.. tak mne hovoríš nech ťa neotravujem keď pracuješ, ale s ním ochotne vlezieš do bazéna.” Zrazu sa pri okraji objavil aj Harold. Ale počkať! To čo mu zas sadlo na nos?

„Neviem síce čo som ti spravila, ale tu som rozhodne neskončila dobrovoľne.” Pomaly som zvyšovala hlas. To jakože žiarli alebo čo?!

„Pozri, keď so mnou nechceš byť tak kľudne povedz. Vidím, že nápadníkov máš teda dosť.” Pre Boha! Čo si už mám o ňom myslieť? Najskôr sa ma vkuse pýtal, že čo mi vtedy Mark povedal. Tak som Harrymu všetko vysvetlila, a teraz mi to pri každej príležitosti dáva za vinu. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale už mi ide na nervy.

„Dobre vieš, že nikoho iného nechcem! Ale ty si asi trochu pozadu, alebo ja už neviem...proste to nevieš pochopiť! Vieš čo?! Mali by sme byť chvíľu každý sám, aby sme si uvedomili, čo pre nás ten druhý znamená...a v tvojom prípade, že či vôbec niečo pre teba znamenám.” To už som bola vonku z vody, a celý čas som sa mu pozerala do očí. Videla som v nich smútok, sklamanie, ľútosť a ešte niečo. Ale nevedela som čo presne to bolo.

Asi niečo medzi vinou a láskou? Netuším. Až teraz som si uvedomila čo som povedala. Veď čo ak si nájde lepšiu, alebo to bude potom medzi nami iné...teda pokiaľ potom ešte medzi nami niečo bude. Keď si uvedomí, že ma nechce? Že si to iba celý čas nahováral? ´teda skoro nad tým rozmýšľaš Emily´ ten vnútorný hlas mal pravdu. On tam len stál so slzami v očiach, a nič nehovoril. Ja som sa len zbabelo otočila, a odišla som.

 

*Harry

Tak som teda nečakal. ´áno Harold, a čo si čakal? že sa ti za toto hodí okolo krku a vyzná ti lásku?´ Mala pravdu, som blbec, a riadny. Pôjdem za Paulom, a poprosím ho aby mi vybavil nejakú izbu. Asi som ju naozaj bral ako samozrejmosť, a nesprával som sa k nej tak ako na začiatku, a ona ma naozaj ľúbila. Musím to napraviť! Ale radšej až zajtra...potrebujem si premyslieť, čo jej povedať, aby mi odpustila. Ešte stále som tam stál ako obarený, a spracúval som to, čo sa práve stalo..

„Harry, neviem čo sa medzi vami dvomi deje, ale v poslednej dobe je to také...” začal Loui, a až teraz som si všimol, že on tam bol celý čas. Vetu však nechal nedokončenú. Len som pokrútil hlavou a z očí sa mi púšťali slzy.

„Neviem čo si myslel tým, že má za teba náhradu alebo ako si to povedal, ale na mňa žiarliť nemusíš. Dobre vieš, že by som s Emily nikdy nechodil. Nie že by nebola pekná, alebo...ale ja milujem Eleanor.” Keď sa zmienil o El tak som v jeho očiach videl toľko lásky. Bol v tom až po uši. Vidno že ju miluje. Lou ma len potľapkal po pleci, a šiel niekde preč. Už som bol z toho všetkého zničený.

Keď som prišiel za Paulom, tak ma skoro uškrtil. Ani sa mu nečudujem. Najskôr namietal, ale potom súhlasil. Avšak len pod jednou podmienkou, budeme sa musieť aj naďalej ukazovať spolu na verejnosti.

Už totiž všetci vedie, že sme spolu. Manažment by asi nepotešilo, keby na všetkých titulkách bolo, že mi krachol ďalší vzťah. Nedokážem sa jej však ešte pozrieť do očí, a tak Paul povedal, že jej o tej pretvárke povie sám. Hneď ako som prišiel na izbu, tak som si sadol na posteľ, a znovu som plakal. ´Harold! Si horší ako baba. Vkuse len reveš´ vnútorný hlas. Nenávidím ho! Má síce pravdu, ale kvôli Emily sa mi oplatí plakať. Po chvíľke utápania sa vo vlastných myšlienkach som zaspal.

Ráno mi niekto klopal. Otvoril som a stála tam ona .

„Len som ti priniesla veci. Keď chceš, tak sa prezleč. Paul tu odkazuje, že za pol hodinu odchádzame. Máme ísť potom spolu, aby ostatný hneď nerozoberali, či sme sa...nerozišli. Tak potom sa stretneme dolu na recepcii.” Za celý ten čas sa na mňa ani len nepozrela, ale aj tak bolo vidieť kruhy pod jej očami. Vyzerá to tak, že noc strávila tak ako ja. Rozmýšľaním a minimom spánku. Len som si bez slova vzal kufor a rýchlo som sa šiel osprchovať. No keď som zišiel dolu..pri tom čo som videl ma oblial studený pot. Toto nie!

 

Ták som tu. Čo poviete na novú časť? Komentujte, lebo inak ďalšia nebude.

Čo myslíte, že Harry videl? Bude to nejako súvisieť s tým, čo bude ďalej?

Hádajte:) neviem kedy presne pridám časť...záleží to na Vás, ale aj na tom ako sa mi bude chcieť :D veď leto je len raz do roka! :D a predsa nebudem celý deň lem pred počítačom..chápete ma, nie? Tak +3 kom. a ďalšiu dám ešte tento týždeň:) viem že to by ste kľudne mohli dať..

Tak pá a užívajte prázdniny!

 

Emily

 

 

Harold♥



One Direction - Best Song Ever

Hey guys :D  pokial ste ešte nevideli TOTO tak si to pozrite... ja len tolko, že Zayn ako dievča je krajší ako ja! :D no dobre..ja len takto, lebo som v Čechách.. tak čau :D

Live Your Dream-11.časť

Ahojte! Ja Vám dnes dám iba takúto kratšiu. Zajtra idem preč a vrátim sa až 3.8. takže časť nečakajte. Neviem čo by som Vám k tejto mala povedať takže čítajte a komentujte!!! Prosím zanechajte za sebou nejaký komentár pretože ja potom fakt neviem, či sa mi to vôbec oplatí alebo či mám skončiť.. takže tak.

ďakujem za zobzazenia blogu :) fakt si to vážim..

 A počuli ste už Best Song Ever? Ja áno. Som nedočkavá :D

Nechápem ale tých čo hovoria, že ten kto si to teraz pustil tak neni pravý/á Directioner/ka... no dobre tak čítajte, komentujte a užívajte si leto.

Chyby opravím potom..

Pá –pá

 

Ja s Haroldom sme okamžite vystrelili z gauča a pri tom sme nejako zhodili Dan a Louiho. No teraz nám to bolo jedno. Postavili sme sa pred Paula „No dobre už hovor..” nervózne som prešľapovala z nohy na nohu. On sa len zasmial nad mojou nedočkavosťou a povedal „To by ste ani neuhádli ale bol to..” hovoril ako keď je finále nejakej trápnej TV show a tam majú vyhlásiť víťaza, a všetko neskutočne naťahujú. „Bol to..”

****

„Bol to Mark.” Povedal asi po piatich minútach. Asi sa zľutoval keď už sme boli všetci nedočkavý a Nialler na neho hodil ten jeho neodolateľný puppy face. „T-to.. by ma nikdy nenapadlo. Paul si si istý?” povedala som koktavo, keď môj mozog  začal spracúvať informácie.

On len prikývol a do rúk mi vopchal papier od polície, na ktorom bolo to čo nám povedal. Bola to správa od nejakého analytika. „No a čo bude teraz? Našli ho vôbec, alebo niekde pobehuje po meste a ja sa mám báť vychádzať von?” vysypala som naňho na jeden dych.

Ostatný len pozerali s otvorenými ústami a El s Perrie sa len otáčali, a čakali kedy im kto vysvetlí, o koho tu vôbec ide. Ony ho totiž ešte nestretli. „Nó..vlastne vy dvaja teraz musíte ísť so mnou. Pôjdeme na políciu a vy im poviete, čo sa presne stalo. Mark je už tam a snažia sa z neho dostať priznanie. Ale aj keby sa neprizná, tak máme dosť toho aby ho zašili aspom na sedem rokov.” Wow, až na toľko? „To za vydieranie je až taký trest?” spýtala som sa so zvrašteným obočím „No vlastne ani nie. Za to by išiel asi tak na rok, maximálne dva.. ale zistilo sa, že neplatil dane, má na konte niekoľko poisťovacích podvodov.. No a bol v podmienke, kvôli nejakej bitke.” Počkať to vážne? Som zvedavá, či o tom vedela Daysi. „No dobre, tak my sa ideme prezliecť, lebo asi nebude najlepší nápad ísť v teplákoch..” ozval sa Harry a pozrel na seba, a potom aj na mňa. „Fajn tak keď budete nachystaný tak mi zaklopte.” Odpovedal neprítomne Paul keď už otváral dvere. Hneď ako odišiel, tak som sa hodila Haroldovi do náruče. Bola som šťastná. „Som tak rada, že to zistili tak rýchlo.” Šepla som po chvíľke, a obzrela som sa po miestnosti.

Niall s Louisom mali stále na tvárach výraz akoby videli Ježiška, Dan, Liam a Zayn sa o ničom rozprávali, no ja som nezachytila nič z ich rozhovoru. No a El a Pezz len dezorientovane krútili hlavami. Ja som ich potiahla za ruky bližšie ku mne a Harrymu, a všetko som im v rýchlosti vysvetlila. „Ale keď hovoríš, že sa poznáte už tak dlho tak prečo by niečo také robil? A ako vôbec vedel, že ste spolu?” „El tak to by som chcela aj ja vedieť.. a možno mu to povedala Daysi, posielala som jej správu, že sme s Harrym spolu. Aby potom nebola naštvaná, že zas vie všetko posledná.” Posledné slová som jej už kričala lebo ma môj drahý ťahal do izby, že si mám pohnúť. „Ja si dám len rifle, potom môžem prísť k tebe a spolu pôjdeme za Paulom.” povedal trochu hanblivo, keď sme zastali pred jeho izbou. Musela som sa pousmiať, bol tak rozkošný. „Kludne príď. Len zaklop.” Žmurkla som naňho a dala som mu pusu na líce. Rozplietla som naše spojené ruky a šla som do mojej izby. Rýchlo som si obliekla biele tielko, ktoré vyzeralo ako čipkované a kraťase lososovej farby. Zrovna keď som si zapínala gombík na nohaviciach, tak klopal Harry. S úsmevom som mu otvorila a on si sadol na posteľ. Mal na sebe biele tričko so znakom Rolling Stones,  čierne rifle, biele conversy a klobúk. „Si krásna.” Zašepkal a objal ma okolo pása. To ale nemal robiť, pretože som si špirálou nechtiac prešla po líci. On sa len zasmial a jemne mi to začal čistiť. Ja som sa konečne dochystala. Po ceste k Paulovi som si ešte rýchlo dala na ruku pár náramkov, ale to už mi Harry otváral dvere.

Vďačne som sa na neho usmiala, a on mi ruku priložil na kríže čím ma popohnal ďalej. „Ahoj Paul.” Zašvitorila som s úsmevom „Jéj už ste tu. Ahoj drobec.” Pri slove drobec vyceril zuby a zasmial sa. Vedel totiž, že nenávidím svoju výšku. Zobral nejaké papiere a už sme kráčali smerom k výťahom. Tam nás čakali dve Paulové gorily. „Je to nutné?” otočil sa na neho zamračený Harry. On len mykol plecami a nastúpil do výťahu. Viac som sa pritúlila k Harrymu, vedel totiž, že nemám dobrý pocit z toho, keď je v malom priestore veľa ľudí. Ani som si nestihla uvedomiť kedy ale už sme nasadali do auta. Cesta našťastie netrvala dlho. Dnes sme v New Yorku posledný deň, tak dúfam, že sa už nič nepokazí. Zastavili sme pred veľkou budovou, pred ktorou stálo veľa áut. Paul sa na recepcii (alebo ako to mám nazvať :D) zvítal s nejakým policajtom, ktorý nás neskôr odviedol do nejakej miestnosti, kde sa nás neskôr vypytovali čo sa stalo. Každý sme povedali svoju verziu. Ja som práve sedela na chodbe a čakala som na Harryho. Nezmyselne som skúmala štruktúru steny, keď okolo mňa šiel policajt, a vedľa neho Mark s putami na rukách. „Počkajte!” zvolala som a policajt sa otočil „Dobrý deň slečna. Môžem Vám nejako pomôcť?” spýtal sa zdvorilo. „Mohla by som sa ho niečo spýtať?” povedala som a ukázala som na Marka. On len neisto prikývol a postrčil ho smerom ku mne „Prečo si to spravil? Myslím prečo si nás chcel rozdeliť? Spravila som ti niečo?” hovorila som pomaly a zmučene. Videla som, že sa mu v očiach zaleskli slzy. „Vieš Emily.. ja nechcel som.. nechcel som aby to zašlo až takto ďaleko. Chcel som vás dvoch rozdeliť.. pretože.. ja žiarlil som. Myslím teda viem už dlho si sa mi páčila... ale ja nechcel som si to pripustiť.. vieš bola si moja ´šéfka´  a ...keď mi Daysi povedala, že ste spolu chcel som vás len nejako dostať od seba.. viem že som to prehnal.Prosím prepáč mi to.” Celý čas pozeral do zeme a vzlykal. Bolo mi ho ľúto. Ale to ho neospravedlňuje. Poslednú vetu zašepkal a pozeral sa mi pritom do očí. „Pozri Mark... je mi ľúto čo sa stalo. Odpustiť ti môžem ak ti na tom záleží, ale toto ti nezabudnem.” Povedala som a postavila som sa z lavičky, na ktorej som doteraz sedela . On ma však chytil za ruku a stiahol ma späť. To už však videl aj Harry, ktorý práve vychádzal z tej miestnosti. „Prepáč” zašepkal plačúci Mark, a ja som už len pozorovala ako ho berú preč. „Bože Emily! To čo malo byť? Neublížil ti? Poď sem..” vysypal zo seba Harold a tuho ma objal.

Nás dvoch raz zvolia za najprítulnejší pár na svete (:D). „Neboj sa som v poriadku. Pýtala som sa ho prečo to všetko robil a on sa začal strašne ospravedlňovať a tak.. no a potom som už mala nervy tak som sa chcela postaviť ale on ma trochu potiahol. To nič. ” chabo som sa usmiala. Ešte sme sa rozlúčili s tým policajtom, a šli sme na hotel. Pred tou stanicou už bolo pár fanúšičiek. Neviem síce ako sa dozvedeli, že sme tam boli ale prekvapilo ma čo jedna z nich držala v ruke. Mala tam fotku Harryho a mňa spred troch dní, keď sme boli na obede. Keď sme išli okolo tam povedala, že nám to preje, a že sme spolu strašne zlatý. Mohla mať asi desať rokov ale bola strašne zlatá. Rýchlo sme sa s ňou odfotili a už sme museli ísť lebo Paul bol nervózny. Keď sme prišli tak už všetci sedeli v hotelovej reštaurácii a obedovali. My dvaja sme si k nim prisadli a ja som im od slova do slova musela všetko povedať. Sedeli sme tam dosť dlho. Nakoniec sa všetci pobrali k hotelovému bazénu, ktorý bol na streche, ale na opačnej strane než kde som bola s Harrym. Mne sa však už nechcelo a tak som ostala na izbe. Prezliekla som sa do voľného trička a teplákových kraťasov. Zmyla som si make-up a ľahla som si na gauč ktorý som mala v izbe. Po asi desiatich minútach za mnou prišiel Harry, že sa nudí, či môže byť u mňa. Jemu sa tiež nechcelo byť hore, pretože tam mali prístup všetci čo tu boli ubytovaní. Pustili sme si film, ktorý sme však nedopozerali,  lebo sme zaspali. Zobudilo ma až zúrivé klopanie na dvere. Pozrela som sa na mobil a mala som tam asi tridsať zmeškaných hovorov. Teraz som to neriešila a šla som otvoriť. Vtom sa na mňa vyrútil/a....

 

 

Outfit Em

 

Harry

 

Emily

 

 

...

...pozrite. ja som len chcela, že pokiaľ TU nebude aspom jeden komentár, tak ja ďaľšiu časť nedám. neviem totiž či sa mi to oplatí, keďže nekomentujete a ja potom neviem či niekto číta, alebo či píšem úplne zbytočne..to je asi všetko. takže máte to vo svojich rukách..

Live Your Dream-10.časť

Ahoj! Nestíham a tak pre zmenu príhovor máte dolu..

Rýchlo som otvorila moju emailovú schránku a mala som tam jeden nový mail od nejakého anonyma. Otvorila som ho ale teraz som sa už naozaj bála. Boli tam fotky mňa a Harryho zo včerajšku ako sme boli na tej streche, v hoteli na chodbe ale čo bolo už naozaj moc fotka dobytého Ryana. Toto nie! Len prosím nech to neni pravda. Oni im nemôžu ubližovať! Ale čo budem teraz robiť?!

*****

*Harry

S Em sme sedeli v tej útulnej kaviarničke. Bolo tam naozaj pekne. Po chvíli mi ale zazvonil mobil, a ja som musel ísť niekde kde je väčší klud. Volalo mi nejaké neznáme číslo. „Bojíš sa?” ozvalo sa z druhej strany. Ten hlas mi bol odniekiaľ povedomý, ale ja som si nevedel spomenúť odkade.. „Prosím? Kto je tam? Ak to má byť nejaký vtip tak nejako nevyšiel..” odvetil som váhavo a pozrel som sa smerom kde sedela Emily. Vyzerala dosť rozrušene. „Teba nemusí zaujímať kto som. A nie neni to vtip. Veď tá tvoja ti to vysvetlí o to sa neboj. Dávaj si na seba pozor Styles” povedal a zložil. No tak tomuto nechápem.

Nie ako Liam keď sme do chladničky dali tortu pre Pezz a išli sme do obývačky. Boli sme tam asi päť minút keď zrazu Zayn kričal, že či sme náhodou nechceli robiť tú tortu. My sme na seba nechápavo pozreli a vtedy spoza rohu vykukol Nialler so špinavými ústami. Vtedy sme nechápali ako za päť minút ten írsky škriatok dokázal do seba napakovať trojkilovú tortu.

Toto bol iný level nechápavosti. Uvedomil som si, že stále hypnotizujem môj mobil očami a čakám kedy mi niekto odpovie na to, kto to sakra bol?!  A čo myslel tým, že ”tá tvoja ti to vysvetlí” no to je jedno. Som síce už dospelý, ale pri tomto rozhovore mi behal mráz po chrbte. Konečne som sa donútil pohnúť sa z miesta a šiel som si sadnúť späť k Emily, ktorá sa ešte stále tvárila nejako vykoľajene.

„Em deje sa niečo?” spýtal som sa jej starostlivo. Ona len zažmurkala a otočila ku mne jej mobil. Nechápavo som naň pozrel ale ona len kývla hlavou nech sa pozriem. Tak toto teda ani trochu neni dobré. Ukázala mi fotky zo včerajška a aj nejaký e-mail. „Nie..nie toto nemôže byť pravda. Kto? Kedy?” neveriacky som krútil hlavou.

„Ja neviem. Myslíš si, že keby som vedela kto to poslal, alebo kedy nás stihli odfotiť, nebodaj ako sa dozvedeli, že budeme zrovna na tej streche.. Asi by som tu tak bezradne nesedela!” všetko hovorila roztraseným hlasom ale poslednú vetu už skoro kričala. V jej očiach sa zaleskli slzy tak som si presadol na stoličku ktorá bola pri nej, a tuho som ju objal. Prečo nemôžem mať aspom raz normálny vzťah?

 

*Emily

Bojím sa. A veľmi. Povedala som Harrymu o tom čo mi to indivíduum poslalo, ale keď mi on povedal, že mu niekto volal tak som sa skoro zadrhla. Toto už je čo? Kto to môže byť? Veď predsa neni taký blbý, že by dával číslo niekomu neznámemu.. ale že by toho bol schopný niekto, koho poznáme? Musíme toho človeka poznať obaja, veď ako inak mi mohol poslať tú správu? „Povieme o tom Paulovi. Jemu sa podarí toho blázna nejako vypátrať.” Šepkal mi Harry do vlasov a hladkal ma po chrbte. Dosť ma to upokojovalo. „Dobre. Tie raňajky si môžeme zobrať so sebou, teda ak chceš ale ja by som šla čo najskôr. Pôjdeme ešte pre tú obálku od Ryana, včera som ju nestihla otvoriť a teraz toho ľutujem..” odšepkala som mu a on len prikývol. Jedlo sme si dali zabaliť a rýchlo sme si stopli taxi. Tu v New Yorku to bolo o takomto čase ťažšie, ale predsa kto by nezastavil Harrymu Stylesovi?! Hneď ako sme vystúpili pred hotelom tak sme utekali ku mne do izby pre tú obálku, a potom sme sa rýchlosťou svetla presunuli k Paulovej  izbe. Jemne sme zaklopali a dvere nám otvoril vysmiaty Loui. Nazrela som dnu a zistila som, že sú tam všetci. Keď však uvidel naše vystrašené pohľady, smiech ho hneď prešiel. Harry mi priložil ruku na kríže a tým ma posunul ďalej. „Ahoj Paul. Musíme s tebou hovoriť..je to dosť dôležité.” Povedala som a snažila som sa zotrieť si rozmazanú špirálu pod očami, keď som sa uvidela v zrkadle čo tam mal. „Ahojte. No keď je to teda dôležité tak poďte.. a Em ako mi vysvetlíš tie uplakané oči?!” spýtavo si nás obzeral a ostatným naznačil aby odišli. „No to sa teda vysvetlí samé.. keď si vypočuješ čo sa stalo..” začala som jemne „včera bol za mnou Ryan, to je môj bývalí. Dal mi túto obálku a bez slov odišiel. Ani som ju neotvorila, ale teraz toho aj tak trochu ľutujem.. no to neni podstatné. Dnes keď sme boli vonku tak mi prišla SMS-ka” vysypala som zo seba skoro na jeden dych a podala som mu do ruky môj mobil. Videla som ako očami behá hore-dole a číta. Potom som mu otvorila ten mail. Všetko si podrobne prezrel, ale tú obálku sme ešte neotvorili „No a mne niekto volal keď som to zdvihol tak sa ma len spýtal či sa bojím, a potom povedal, že si mám na seba dávať pozor..” povedal smutne Harry a pritúlil si ma k sebe ešte viac ako doteraz. „Uf.. no to je dosť vážne. Je stále možné, že je to iba nejaký vtip a toto je photoshop..” vedela som, že miery na tie Ryanove fotky „..ale aj tak sa pokúsim zistiť čo najviac. Zatiaľ pre istotu nevychádzajte z hotelu bez ochranky. Ja sa pôjdem spýtať tých čo majú na starosti bezpečnostné kamery, že či na tej streche niekoho neuvidíme. Potom vás budem informovať.” Povedal a my sme sa zdvihli na odchod. „Počkať a toto” zakričal za nami a mával tou obálkou.  Vrátili sme sa teda a on ju otvoril.

Bolo tam Emily dávajte si na seba s Harrym pozor. Niekto Vás sleduje. Nestihol som zistiť kto, ale ak sa mi to podarí tak ťa včas upozorním.. neviem však či sa mi to podarí, pretože mám pocit, že idú aj po mne.. Rxx čítal Paul nahlas a mňa pri tých slovách striaslo. Oni mu ublížili kvôli tomu, že sa ma snažil chrániť?! Prešla som si rukou po tvári a otočila som sa na odchod. Nechali sme Pauliho, nech pracuje.

On nám za to nabalil so sebou jednu s tých jeho goríl, a všetkých nás zavrel do jedného apartmánu. Až teraz som si všimla, že už sú tu aj Dan a Perrie. Ihneď ako sa nám s Danielle stretli pohľady, tak som sa k nej rozbehla a hodila som sa jej do náruče. Posadali sme si na gauč a ja som sa pritúlila k Harrymu.

On im zatiaľ vysvetľoval čo sa stalo od včera večer až po dnešné doobedie. Ja som zatiaľ drvila Dan ruku. Keď dohovoril tak všetci sedeli s ústami dokorán. „Tak po prvé teším sa, že ste sa dali dokopy. Harold ak jej ublížiš tak si ma neželaj, a za druhé vy ste mali deň jak z nejakého akčného filmu. Toto je trochu psycho.” Povedala Dan a Perrie jej iba prikyvovala.

Zrazu sa všetci zdvihli a uväznili nás vo veľkom 'rodinnom' objatí. Toto som na nich zbožňovala. Nepotrebovali tie otrepané slová ako „neboj sa, všetko bude v poriadku..” „.. to sa vyrieši..” a podobne. Neznášala som ľudí čo toto hovorili a aj tak si neboli úplne istý, že to tak aj naozaj bude. „Nech sa stane čokoľvek, sme tu pre vás.” „Presne. Neviem síce, kto to povedal ale súhlasím.” Hovorili jeden cez druhého a mňa to prinútilo pousmiať sa. Nakoniec sme sa rozhodli, že najrozumnejšie bude na to nemyslieť, a tak sme sa všetci nasáčkovali na gauč, ktorý sme ale museli roztiahnuť aby sme sa tam napchali. Poľahali sme si jeden cez druhého, ale vôbec nám to nevadilo a pustili sme si film. Dali sme to na slepú voľbu, pretože sme sa nevedeli dohodnúť. Stlačila som play a keď sme uvideli, že je to Toy Story tak sme všetci hodili vražedné pohľady na Leeyuma. „Prisahám, že aj keď som to nevidel, tak toto sme určite nevybrali! Liam prečo si to vymenil? Nabudúce tam to DVD-čko bude dávať niekto iný a nie fanatik Disneyoviek..” hundral Zayn. Ja som sa len zachechtala. Zbožňujem rozprávky. „Ticho už to začína. A nechajte ho, aj ja si to rada pozriem.” Zahlásila som statočne. Všetky pohľady sa upriamili na mňa. „Si môj človek, give me five!” zahlásil Liam so smiechom. „Em vieš o tom, že si zradca?” povedal Niall. Počkať Niall?.. veď ten sa kedy vrátil z tej kuchyne? „Horan! Neurážaj moju priateľku a už sklapnite.” Povedal Harry a dal mi pusu na líce. Ňuňo môj. Pozerali sme a väčšina osadenstva už v polovičke filmu zaspala. Aj mne už pomaly padali viečka, keď do izby vtrhol Paul. „Vy čo robíte?” zvraštil obočie a najskôr sa pozrel na tú našu živú, no teda skôr polospiacu kôpku a potom na telku. Ja so zvyškom, ktorý ešte nespal sme len mykli plecami a ďalej sme sledovali pána zemiaka. Ani by ste netušili koľko krát Zayn povedal, že tá postavička vyzerá ako Niall krížený s Obamom.. „Pozeráme ak si si nevšimol. Ale asi si nás neprišiel iba skontrolovať. Nemýlim sa?”povedala som a ukázala som na jeho natešenú tvár. „Nie to teda. Zistili sme kto bol na tej streche, kto poslal tie správy a aj kto volal Harrymu. A to s Ryanom bol len photoshop. Zavolal som odborníka a ten to nejako ani netuším ako vyzistil.”hovoril natešene. To už však boli všetci hore. Ja s Haroldom sme okamžite vystrelili z gauča a pri tom sme nejako zhodili Dan a Louiho. No teraz nám to bolo jedno. Postavili sme sa pred Paula „No dobre už hovor..” nervózne som prešľapovala z nohy na nohu. On sa len zasmial nad mojou nedočkavosťou a povedal „To by ste ani neuhádli ale bol to..” hovoril ako keď je finále nejakej trápnej TV show a tam majú vyhlásiť víťaza, a všetko neskutočne naťahujú. „Bol to..”

 

Ou jé! :D budem hnusoba a dám Vám to až do ďalšej časti..tá by mohla byť asi tak v pondelok keďže sa plány zmenili a ešte budúci týždeň som doma. No ale dobré pre Vás je, že už som sa rozhodla, kto to bude :D ja viem som skorá.. zanechajte nejaké tie komentáre, poprípade typy kto by to asi tak mohol byť.. poviem Vám len toľko, že v príbehu sa už objavil. Tak majte sa a komentujte! : )

   

 

Give Me One More Chance..

Ahojte! Takže časť ešte neni.. len aby ste sa nezľakli. Toto ma včera v noci napadlo a ja som to proste musela napísať. Neviem síce, či sa Vám to bude páčiť je to také kratšie.. No neviem.. vyjadrite sa potom či budete sem-tam chcieť aj takéto jednodielovky alebo iba príbeh..

Videla som, že ste dali ´69´7 zhliadnutí :D ! Ďakujem :3

 To je asi všetko čo som chcela.. aha a inak v sobotu odchádzam na dva týždne do Čiech takže časť nebude.. možno ešte dovtedy aspom jednu stihnem ale nič nesľubujem... no dobre a teraz bežte čítať! Pá-pá

 

Dnes som si uvedomila, aké ťažké je ľúbiť niekoho, kto Vám tú lásku neopätuje ..

Teda pokiaľ sa to dá nazvať láskou. Neviem. Ja sama neviem čo je vo veci...niekedy len tak sedím a rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby ma ľúbil.. zmenilo by sa tým niečo, alebo skôr niekto?

A teraz ma napadá typická Shakespear-ová 'hláška' ''Byť, či nebyť?!" ale ja by som si ju skôr pozmenila na "Stratiť, či ponechať, ako to je?" nechať to tak ako to je alebo sa pokúšať o niečo viac.. Teda ak sa to tak dá nazvať. A v tom druhom prípade si treba položiť otázku "Nie je to príliš veľký risk?" možno je, a možno nie. Hovorí sa, že risk je zisk..

Ale je to tak i v tomto prípade? Nikdy som sa nijako extra nebojila prejaviť svoje pocity ale teraz som naozaj zmätená.. Je toto ten krajný prípad o ktorom všetci tak hovoria? Tá situácia, v ktorej by ste pre osobu, ktorú milujete schopný konať úplne bezhlavo alebo bez akéhokoľvek premýšľania?

Ale ja o tom predsa premýšľam.. Povedala som si síce, že sa už nebudem pozastavovať nad zbytočnostiami ale on pre mňa zbytočnosť nie je. Potrebujem ho! Uvedomila som si, že aj po tom ako mi ublížil.. síce len slovami ale tie niekedy dokážu bolieť viac akoby Vám niekto jednu vrazil. A tak to bolo aj v mojom prípade. Mala by som však prestať obviňovať len jeho ale nejakú vinu pripísať aj sebe.. Ale akú mám vinu na tom, že on ma podviedol! Nebola som mu dosť dobrá?! Tak mi to mal povedať normálne do očí..alebo..no ja neviem ale proste nie takto.

Vykričať mi do tváre na rodinnej oslave kde boli moji aj jeho rodičia, naši priatelia a známy ako moc on trpel keď bol sám a ja som sa radšej zašívala v práci, ako sa cítil trápne keď šiel do baru kde všade videl zamilované páriky.

Keď on chudáčik bol tak smutný z toho, že si na neho neviem nájsť čas. A preto sa samozrejme musel opiť a rozdať si to s nejakou lacnou štetkou v podotýkam mojom aute. On mal to jeho niekde v oprave alebo kde tak som mu ochotne poskytla moje. Ibaže on nemal v sebe ani toľko slušnosti, že by mi to auto priniesol späť. On poslal jeho sestru. Asi sa bál, že by to jeho veľké ego utrpelo.. Ale iróniou je, že akým chúďatkom sa robil a pritom sme spolu poriadne neboli iba týždeň, a aj to iba preto, lebo som musela zaskakovať za jednu kolegyňu. Som zvedavá koľko ich mal počas tour, keď teraz zrazu nevedel vydržať týždeň. Len sa čudujem, že spravil to, čo spravil pretože na neho by som nikdy nepovedala, že by bol schopný podviesť ma.. a nie ešte k tomu zo mňa spraviť pred všetkými takúto beštiu. Môj mobil pernamentne vyzváňal ale ja som nejako necítila potrebu zdvihnúť ani jednému z tých, ktorý sa snažili zistiť či ešte vôbec žijem. Pravdupovediac fyzicky žijem ale duševne som úplne niekde na úplnom dne. Po tom jeho hysterickom výstupe, v ktorom ma obviňoval ešte aj za globálne otepľovanie, som len nad ním pokrútila hlavou a so slzami v očiach som utiekla z nášho spoločného domu do môjho starého bytíku. Všetky veci som tam nechala.

Ale veď to nevadí. O tri dni majú ísť niekam na dovolenku, kde som mala ísť pôvodne aj ja, ale neviem kde. Nechcel mi to prezradiť. Vraj je to prekvapenie. Mala by som prestať s týmito deprimujúcimi myšlienkami. Zliezla som z parapety na ktorej som doteraz sedela a dívala som sa cez okno na upršaný Londýn. Ešte aj to počasie chápe ako sa cítim. Podišla som ku skrinke kde sme mali albumy a vytiahla som odtade náš spoločný. Boli sme tam na všetkých fotkách iba my dvaja. Dal mi ho ako darček na sv. Valentína. Ako som listovala spomienkami pípla mi správa. Bola však od neho. Aj keď som najskôr nechcela tak som ju otvorila bolo tam
-"ani si nevieš predstaviť ako ma to mrzí. prepáč mi to prosím a daj mi ešte jednu šancu. neskutočne ťa milujem prosím ešte raz vráť sa ku mne. bez teba nemá môj život zmysel.."
Absolútne som nevedela čo na to povedať, ale keď som sa ako-tak spamätala tak som vytočila jeho číslo.. len nech to zdvihne..
-Haló?! Ahoj čítala som tú správu.. myslíš to vážne?
-Ahoj! Som tak rád, že si sa ozvala.. ja ťa milujem najviac na svete. Prosím..
-Aj ja ťa ľúbim, aj potom čo si mi povedal. Milujem ťa Liam..

 

Live Your Dream-9.časť

Ahoj! Mne to pripadá tak, že si to píšem sama pre seba.. ale tak chceli ste akčnejšiu časť tak tu máte. Aj keď ma trochu mrzí, že ste nedali komentáre.. Hmm a tak ma napadá len jedno..už Vás to nebaví?! No neviem, každopádne táto je síce ešte taká o ničom ale ten koniec už tak trochu napovedá čo bude ďalej. Vlastne ani sama neviem čo bude ďalej a ako budem pokračovať, pretože to vôbec nejde tým smerom ako som pôvodne chcela. Už dávno sa tam mali diať zlé veci ale nemala som srdce napísať to čo som plánovala.. Uvidíme jak ten slepý povedal :D nebudem Vám dávať podmienky len chcem aby ste sa vyjadrili či sa Vám to ešte páči alebo čo by ste chceli inak.. no dobre to je asi všetko čo som chcela, a keď nie tak nabudúce..

 

Vošiel som do mojej izby a hneď som začal tancovať a smiať sa. ´Bože Harold si horší ako taká pubertiačka´ pomyslel som si. Ale toto bol asi najkrajší deň za posledných niekoľko rokov.

*****

*Emily

Zatvorila som za sebou dvere a až teraz som si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Bože! Veď ja chodím s Harrym Stylesom. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji, keď mi pípla SMS-ka "Brú noc sweetie Hxx :** " och môj princ. Rýchlo som sa osprchovala a išla som spať. Veď aj tak som nemala čo robiť.

„Emily...hík..otvor mi! hík...no..tak” niekto mi vybuchoval na dvere. Oči mi padli na hodinky, ktoré ukazovali tri hodiny. No úžas. S nechuťou som vstala z postele a cez kukátko som sa pozrela, kto je taký milý a v túto nekresťanskú hodinu ma budí.

Nič som však nevidela a tak som otvorila dvere. Však to nebude nikto cudzí, pretože nikto taký nevie kto kde má izbu. Ako náhle som ich otvorila tak sa mi okolo krku hodil úplne opitý Niall. Avšak ako nečakane na mňa skočil tak rýchlo ho aj niekto odsotil. Rozospatým pohľadom som hľadala môjho záchrancu, a viete koho som videla? Ryana. Do riti čo tu ten chce?

 

*Harry

Stál som v kuchynke, ktorú mám v apartmáne a opieral som sa o linku. V ruke som zvieral pohár s vodou a snažil som sa zahnať tú odpornú bolesť hlavy. Celý svet ma asi nemá rád pretože nejaký debil začal strašne vykrikovať.

Myslel som si, že sú to len opité deti, avšak keď som počul ako niekto veľmi blízko kričí Emily tak som utekal ku dverám. Otvoril som ich a videl som Nialla ako sa vešia na moju Em a určite nebol úplne triezvy. Aj som bol rád, že máme izby skoro oproti seba ale toto som nechcel vidieť.

Som strašne citlivý na takéto veci. Vtom ho niekto z nej strhol a ja som si matne pamätal, že ten chalan je ten Ryan. Ten Ryan Emin ex. Ale čo tu on robí? A ako vie kde bývame. Teda v ktorom hoteli tak to asi nebolo také ťažké zistiť, ale ako vedel poschodie?

Podal jej nejakú obálku a utiekol preč. Chápete to? On normálne utiekol. Na čo sa teraz hrá? Na nejakého tajného agenta alebo čo! Radšej som šiel skontrolovať Em. „Sweetheart si v poriadku? Keď chceš tak poď spať ku mne.” Jemne som jej pošepol a chytil som ju za ruku. „Áno.. neboj sa som.. no teda myslím. Bol to trochu šok. Myslím oboch. No môžem, teda ak ti to nebude vadiť..” hovorila a pri tom sa mi schovala do náruče. S prítulnejším dievčaťom som ešte nechodil. „Mne to vadiť nebude.” usmial som sa na ňu a ona vbehla do jej izby.

Vyšla odtade s plyšovým jednorožcom a s vankúšikom s dúhou a vílou. To vážne?!  „Čo tak pozeráš? Toho jednorožca som dostala ešte od babičky keď som išla prvý krát do škôlky, a ten vankúš mi priniesli rodičia keď som raz bola v nemocnici lebo som sa hrala na ihrisku a spadla som z preliezky. Mala som vtedy slabý otras mozgu a zlomenú ruku.” Najskôr sa usmievala, ale keď spomenula tú nemocnicu tak odula spodnú peru. Ja ju asi na mieste zožeriem. Ale radšej nie, veď koho by som potom stále objímal? „Nič ja len, že si taká rozkošná.” Pobozkal som ju na špičku nosa a ona sa zachichotala. Objal som ju okolo pása, pretože mala plné ruky. Vošli sme do izby a okamžite sme si ľahli. Hneď sme zaspali ako zabitý.

Ráno som vstal a pozrel som vedľa seba. Tam ležala Em a upierala na mňa tie jej veľké krásne očká. „Dobré ránko ” zatiahla s úsmevom a pobozkala ma na čelo. „Aj tebe a toto malo byť čo?” ona na mňa len zmätene pozerala „Myslel som ten bozk. Ja chcem sem!” povedal som a ukázal som na moje pery.

Ona sa len zachichotala a venovala mi konečne poriadny bozk. „Spokojný?” „Najviac na svete, keď mám teba.”  Uštipla ma za líce  tak ako to robia staré babky svojim vnúčatám a chystala sa postaviť z postele. To som jej samozrejme nedovolil.

„Harry chcem sa ísť prezliecť a potom na raňajky. Poznám tu skvelú kaviareň kde robia také domáce raňajky. Keď chceš môžeš ísť so mnou.” Znovu sa chcela postaviť ale tento krát som ju potiahol tak, že mi padla na hruď „Rád s tebou pôjdem ale teraz chcem byť ešte chvíľku súkromník a mať ťa len pre seba.” Usmial som sa a pobozkal som ju na vrch hlavy.  Asi desať minút sme sa ešte takto váľali a maznali ale potom sme už usúdili, že by sme mohli ísť.

„Dobre choď sa teda ešte prezliecť a potom pôjdeme za Paulom. Oznámime mu, že sme oficiálne spolu. Nechcem aby sme sa museli skrývať.” Ona len prikývla a odcupkala k sebe do izby.

 

*Emily

Stále mi vŕtalo v hlave čo chcel včera Ryan, a čo je v tej obálke. No teraz ju nemienim otvárať pretože by mi určite jej obsah len pokazil náladu. Keď som však odchádzala z Harryho izby tak som na chotbe stretla všetkých štyroch chalanov. Tak čudne po mne pozerali. „Ehm..Emily ty si spala u Harolda?” spýtal sa Zayn. Harry povedal, že chce aby to bolo oficiálne tak si myslím, že by mu nevadilo keby to vedeli. „Počkajte” otočila som sa na päte a zaklopala som mu na dvere. „Chalani ma videli vychádzať od teba a pýtajú sa ma či som u teba spala. Povieme im to teraz alebo až potom?” spýtala som sa ho potichu. On ma len potiahol smerom ku nim a hrdo povedal „Áno Em spala u mňa pretože spolu chodíme. Teda nie len pre to. Hlavne pretože jej včera búchal na dvere opitý Niall a potom sa jej hodil okolo krku” povedal  už skôr žiarlivo a Niallerovi venoval pohľad zabijaka „tak som ju tam nechcel nechať samu.” Dokončil a jemne sa na mňa usmial. Oni hneď pribehli ku nám a začali gratulovať akoby sme sa zasnúbili alebo čo. Niall sa mi ospravedlnil a po všetkých tých ceremóniách čo okolo toho robili som sa šla konečne prezliecť, keďže som bola stále v pyžame.

Obliekla som si obyčajné rifle, čierno bielu blúzku a na to čiernu bundu. Jemne som sa nalíčila. Špirála, jemný make-up, linka, púder a červený rúž. Vlasy som si nechala rozpustené a do vačku som si rýchlo hodila ešte mobil a peňaženku. Nerada totiž nosím so sebou kabelku. Spokojná so svojim výzorom som otvorila dvere pred ktorými ma čakal môj vždy dokonalý Harry. Z hlavy som mu vzala jeho bledo hnedú čiapku na čo som si od neho vyslúžila nepekný pohľad. Ihneď som si to však vyžehlila sladkým božtekom. Preplietli sme si prsty a blúdili sme chodbami až k Paulovej izbe. Harry zaklopal a otvoril dvere. Tento človek nezamyká? „Ahojte čo by ste radi?” spýtal sa Paul a začal si nás prezerať. Keď však uvidel naše prepletené prsty tak sa trochu zamračil. „Ahoj. Len sme ti chceli oznámiť, že včera večer sme sa dali dokopy. Chceli by sme ísť von ako oficiálny pár tak sme ti to chceli povedať aby si potom po mne nehučal, že nás fotili paparazzi a ty si o ničom nevedel.” Povedal Harry pokojne. Paul sa len usmial. „No dobre deti. Prajem vám to ale ty Harold sa jej neopováž ublížiť. A ty slečna ak ťa tento nejako skazí tak ma tvoj otec zabije. Tak si daj pozor a keď nie tak sa mu potom aspom za mňa prihovor.” Len som na neho žmurkla a mohli sme ísť. Vzali sme si taxi a nadiktovala som mu adresu tej kaviarne. „Odkade pozná Paul tvojho otca?” spýtal sa Harry po chvíli „Boli spolužiaci. Ale aby si si nemyslel, že som sa k vám dostala len cez známosti môjho otca. To všetko na mňa našila Daysi.” povedala som so smiechom keď som si spomenula ma jej nadšený výraz keď mi oznamovala, že toto bude zlom v mojej kariére. No to asi nevedela, že to bude aj úžasný obrat v mojom živote. Asi ju za odmenu pošlem na nejakú dovolenku. Veď len vďaka nej som spoznala chalanov a môjho princa. Ani som si to neuvedomila a už sme vystupovali z taxíku a Harry mi ako správny gentleman otváral dvere na kaviarni. Sadli sme si k jednému zo zadných stolov a objednali sme si raňajky. Harrymu ale zazvonil mobil a musel to zdvihnúť. Šiel telefonovať niekde bokom, pretože tam bolo dosť rušno. Vtom mi pípla SMS-ka

"No čo ako si užívaš posledné chvíle s tým tvojím buzíkom? Ako vidím včera ťa Ryan stihol informovať a neboj sa on za to zaplatil.. Radím ti rob to čo ti budem kázať lebo tvoj drahý na tom bude zle! A pozri si mail.. " keď som si to prečítala tak mi prešiel mráz po chrbte. Takže v tej obálke bolo niečo čo ma malo upozorniť?! Rýchlo som otvorila moju emailovú schránku a mala som tam jeden nový mail od nejakého anonyma. Otvorila som ho ale teraz som sa už naozaj bála. Boli tam fotky mňa a Harryho zo včerajšku ako sme boli na tej streche, v hoteli na chodbe ale čo bolo už naozaj moc fotka dobytého Ryana. Toto nie! Len prosím nech to neni pravda. Oni im nemôžu ubližovať! Ale čo budem teraz robiť?!

 Em a Harry

(predstavte si, že to je tá čiapka čo mu zobrala :D ) 

 

no tak čo si myslíte, povie to Em Harrymu alebo si to nechá pre seba? Rozídu sa alebo budú spolu čeliť tomu, čo si ten ´Neznámy´ pre nich pripravý? Bude jej strach tak veľký, že bude pátrať po tom, kto bol na tej streche a odfotil ich? Hmm skúste hádať...

So...

takže ja som len chcela, že ďalšia časť už je napísaná..takže ak ju chcete tak musíte dať už len jeden jediný komentár. možno si myslíte čo okolo toho tak robím ale chcem vedieť či sa mi to ešte vôbec oplatí písať...oukay takže ja čakám a večer by ste ju mohli mať..teda ak sa medzi vami ktoré ste ste si to vôbec prečítali, a napíše mi kľudne aj kritiku tak časť tu máte..tie čo tiež píšete tak ma asi chápete, prečo mi na tom tak záleží..

Live Your Dream-8.časť

Ahojte! Takže časť je len taká krátka, pretože máme návštevu. Ďalšia bude asi v pondelok/utorok no neviem. Máte ju hlavne za to, že ste dali komenty tak by som Vás poprosila znovu aspom +2 komenty?! Hope U Like It :)

 

Možno keby sme  boli samy tak sa mu priznám, že som sa do neho zamilovala na prvý pohľad, ale na to tu bolo teraz až príliš veľa ľudí. Tak teda inokedy.

***

O tri dni:

Ležím v posteli a cez pootvorené okno sledujem nočný New York. Práve sme prišli späť na hotel a musím vám povedať, že koncert bol perfektný. Chalani sa bláznili, rozprávali s fanúšičkami, tancovali a samozrejme úplne dokonalo odspievali všetky pesničky. Môj vzťah k nim je taký súrodenecký. Oni sú ako moji starší bratia. Teda až na jedného, ktorého tajne milujem.

Dnes keď som si pripravovala všetky potrebné veci ako stojan, objektívy a všetko ostatné tak prišiel za mnou a povedal, že večer pôjdeme niekde do klubu. Pýtal sa ma či by som šla s nimi. Nemala som však chuť ísť do nejakého baru a sledovať ako sa okolo neho točia všelijaké umelé kravy. Rozmýšľala som nad tým všetkým čo sa dnes stalo keď mi niekto zaklopal. Rýchlo som sa postavila ale vďaka mojej šikovnosti som spadla tesne pred dverami.

To si už dotyčný nejako otvoril a ja som sa snažila spamätať z toho čo sa práve deje.

Zdvihla som hlavu a uvidela som Harryho. Na tvári mal ustaraný výraz a načahoval sa ku mne aby ma zdvihol.

„Preboha Emily si v poriadku?” nie Styles nie som, pretože ja ťa milujem ale ty o tom nevieš. „Uhm jasné som. Len som sa šmykla.” Nahodila som úsmev falošný úsmev a s jeho pomocou som sa zdvihla.

„Ty si nechcel ísť s nimi do toho klubu?” odvrkla som nezaujato keď si sadol na moju posteľ „Ani nie. Nemám chuť piť a nechce sa mi od seba odháňať tie umelinky, ktoré chcú byť pri mne lem preto, že zajtra by boli na titulke.” Tak toto som nečakala „A nechcel som ťa tu nechať samú” rýchlo dodal a usmial sa.

No teraz ma fakt dorazil. Musím mu to povedať. Buď teraz alebo nikdy. „Chceš niečo vidieť?” zmätene sa na mňa pozrel „Včera som sa bola prejsť a zo strechy je úžasný výhľad na mesto” prikývol a ja som na seba ešte hodila čapicu a mikinu, a potiahla som ho za ruku smerom ku požiarnemu schodisku. Vyšli sme tých neskutočne veľa schodov.

Otvorila som dvere a sadli sme si na okraj strechy.

„Je to tu naozaj krásne” povedal nadšene Harry a pozrel sa mi do očí.

Chvíľu sme tam len tak sedeli ale zrazu sa otočil a začal sa otáčať „Počuješ to?” spýtal sa a ja som prikývla. Niekde, niekto hral na gitare Wonderwall ja som sa usmiala a Harry začal potichu spievať

Today is gonna be the day That they're gonna throw it back to you By now you should've somehow
Realized what you gotta do I don't believe that anybody Feels the way I do about you now...

spieval nádherne ale pri tých slovách sa mi tlačili slzy do očí. Keby to bolo aj skutočné. Keby tie slová len tak nespieval ´do vetra´ ale myslel by ich vážne a hovoril by ich mne.

Zrazu prestal a zahľadel sa mi do očí „Emily ja ti musím niečo povedať. Prosím neprerušuj ma a pozorne počúvaj, pretože neviem či by som to dokázal spraviť dvakrát. Ja.. myslím.. no teda viem, že ťa mám radšej ako kamarátku. Ja ťa ľúbim.”

Nič som mu na to nepovedala len som sa prisala na jeho pery. Ihneď začal spolupracovať a ja som cítila ako sa do toho bozku usmial. Konečne som bola šťastná.

Pre istotu som sa uštipla do ruky, či sa mi to znovu náhodou nesníva, ale tento krát to už bola pravda.

*Harry

„Emily ja ti musím niečo povedať. Prosím neprerušuj ma a pozorne počúvaj, pretože neviem či by som to dokázal spraviť dvakrát. Ja.. myslím.. no teda viem, že ťa mám radšej ako kamarátku. Ja ťa ľúbim.” Povedal som a ona sa len prisala na moje pery. Okamžite som začal spolupracovať a jemne som sa usmial.

Som tak rád, že som sa jej konečne priznal. Vylial som jej svoje srdce. A ona ku mne cíti to isté, no teda aspom dúfam.

„Harry.. ja neviem čo na to povedať. No teda viem ja ťa ľúbim a už dlho. Chcela som sa ti s tým priznať už toľko krát ale vždy som sa bála či to neni len z mojej strany. Pochybujem, že si vieš predstaviť aká som šťastná.” Hovorila to strašne rýchlo ale s úplným nadšením, až som sa musel pousmiať nad tým aká je zlatá. A je moja. „Poďme už dole. Je mi zima” zakňučala Emily a viac sa ku mne pritúlila.

Preplietli sme si prsty a zišli sme dolu schodmi. Zastali sme pred jej izbou a ona sa ku mne otočila „Ideš na ku ďalej? Je ešte málo hodín, mohli by sme si pozrieť nejaký film.” „Rád by som išiel ale som po dnešku strašne unavený. Prepáč.”smutne som odvetil ale ona ma len pobozkala „to je v poriadku. Choď sa vyspať, zajtra sa vidíme. Dobrú noc a ľúbim ťa.” Jak ju ja milujem. Vošla do jej izby, zakývala mi a potom za sebou zavrela dvere. Vošiel som do mojej izby a hneď som začal tancovať a smiať sa. ´Bože Harold si horší ako taká pubertiačka´ pomyslel som si. Ale toto bol asi najkrajší deň za posledných niekoľko rokov.

Happy Harry :D

#Live Your Dream-7.časť

Ahój! Hlásim sa s novou časťou. Môžete si všimnúť, že som zmenila Emily (iba na obrázku, inak je všetko tak isto). To čo tam bude, teda hlavne na začiatku som si nemohla odpustiť :D chcela by som Vám oznámiť, že som sa rozhodla vydierať Vás :D tákže ak tu nebudú +2 komenty  ďalšia časť nebude. Dúfam že sa nehneváte.

Aha a ešte by som Vás chcela upzorniť na anketu ktorá sa nachádza vľavo na boku. Zahlasujte prosím zaberie Vám to len sekundu. :)

Hope U Like It!

 

„Emily Wild chceš byť mojou priateľkou? Teda oficiálne.” Spýtal sa ma keď sme sa od seba konečne odlepili. Ja som len nadšene prikývla a znovu som ho pobozkala. Harry si ma k sebe pritúlil a ruku si položil na moje brucho. Preplietli sme si spolu prsty a šťastný, že máme jeden druhého sme zaspali.

*****

Zobudila som sa na to, že so mnou niekto hýbe. Otvorila som oči a rozospato som sa rozhliadla okolo seba. Počkať čo robím v obývačke?! Zrak mi padol na hodiny ktoré ukazovali pol tretej ráno.

„Emily..vstávaj zaspala si tu keď sme sa rozprávali. Poď ideme hore.” Šepol jemne Harry. Aha takže zase moje sny boli až moc živé. To znamená, že sme neni spolu a asi ani nebudeme. „Uhm idem.” Chcela som sa zdvihnúť ale nejako som to neustála a spadla som znovu na sedačku. Strašne sa mi točila hlava a Harry si to asi všimol, pretože ma vzal na ruky ako nevestu a odniesol ma do izby.

„Ďakujem ale to si nemusel. Som ťažká ešte dostaneš pruh.”šepla som keď som si líhala do postele. On sa však len rozosmial „Em neviem ako dlho si nestála na váhe ale ty si určite neni ťažká.” Ja som len zívla a už som ďalej nevnímala nič okolo seba.

 

*Harry

Em si len niečo zamumlala typu dobrú noc a hneď zaspala. Zahľadel som sa na jej tvár a musím uznať, že je naozaj nádherná. Som zvedavý či sa jej aj ja páčim alebo či je to len z mojej strany. Zistím to! A keď nie ja tak nejako nenápadne to vytiahnem z Dan. Ona a Em sa poznajú síce len deň ale už sú najlepšie kamarátky.

Ešte nejaký čas sa moje myšlienky točili okolo tej krásnej osôbky, ktorá spala vedľa mňa a nakoniec som zaspal aj ja.

***

Otvoril som oči a pozrel som sa vedľa seba. Nesnívalo sa mi to. Oči mi padli na hodiny ktoré ukazovali ešte len osem hodín. Chcel som sa postaviť a ísť do kúpeľne ale hneď ako som sa postavil zaklipkala očami a na perách jej pohrával rozospatý úsmev „Dobré ráno. Prepáč že som ťa zobudil.” „Dobré. Neboj nezobudil si ma ja som hore už dlhšie ale vždy ešte takto ležím.” Povedala milo a úsmev sa jej nestrácal z tváre.

„Môžem ísť do kúpeľne alebo ideš ty?” spýtala sa po nepríjemnej chvíľke ticha. Ja som len prikývol na znak, že môže ísť a zo skrine som jej podal čistý uterák.

Zatiaľ som zbehol dolu pozrieť sa kto už je hore. Ako vždy Liam už pripravoval raňajky, El niečo zbesilo ťukala do mobilu a vyzerala pri to dosť smiešne. Niall nervózne pochodoval a mrmlal niečo ako „Liam trvá ti to už tak dlho!” na tvári mal zmučený výraz ale Liam nevyzeral tak, že by ho počúval a ďalej slimačím tempom zarábal cesto na palacinky. „Dobré ráno” povedal som čím som na seba pritiahol ich pozornosť „aj tebe. Môžu byť palacinky?” spýtal sa Liam nezaujato a bolo na ňom vidieť, že nech poviem čokoľvek tak aj tak nič iné na výber nemám.

„Kde je Em?” vyhŕkol Niall s takým nadšením, že to bolo až podozrivé „Je v kúpeľni. Prečo?” odpovedal som mu s nadvihnutým obočím. Videl som na ňom že už hľadá výhovorku aby ho nikto nepodozrieval z toho, že sa mu páči. Ale je tu jeden problém. Ja som sa asi do nej zaľúbil a teraz sa vo mne začína prebúdzať moja žiarlivá stránka.Z môjho premýšľania ma vytrhol až zvuk Niallovho mobilu a to mu dalo príležitosť odísť a tým pádom aj vyhnúť sa mojej otázke.

Vybehol som hore schodmi a vošiel som do mojej izby. Stála tam už oblečená a upravená Em. Bola krásna. Keď ma zbadala tak sa len usmiala.

„Keď chceš tak už môžeš ísť na raňajky. Neviem síce či už sú pretože Liam asi má jeden z jeho spomalených dní, ale budú palacinky.” Dostal som zo seba vetu, ktorá nemala hlavu ani pätu ale keď pred vami stojí osoba ktorú tajne ľúbite, tak zo seba len ťažko dostanete niečo zmysluplné. „Dobre pôjdem. A ty nejdeš?” spýtala sa keď sa zohla pre jej mobil. „Prídem hneď len sa prezlečiem a ešte sa umyjem.” Ona len prikývla a šla dolu za ostatnými.

 

*Emily

Len som prikývla a išla som sa pozrieť či už budú raňajky.

„Dobré ráno.” Zašvitorila som keď som prichádzala do kuchyne. „Aká vysmiata. Priznaj čo ste s tým Haroldom včera v noci robili!” podrypoval Loui už od rána. Ale chlapče chceš sa hrať? Budeme sa teda hrať.„Loui aj by som ti to rada povedala ale s Harrym sme sa dohodli, že to zostane len medzi nami.” Odpovedala som mu keď som prechádzala okolo neho a sadla som si na voľnú stoličku. On len nechápavo pozeral pred seba a ja som sa musela nad jeho výrazom uškrnúť. Asi päť minút som len hypnotizovala stenu predo mnou. Vtom kde sa vzali tu sa vzali palacinky s nutelou. Zbožne som sa pozrela na Liama a pustila som sa do jedla.S plným bruchom som sa vyvalila na gauč a zapozerala som sa do nejakej rozprávky ktorú Perrie sledovala so zatajeným dychom. Musela som sa nad ňou pousmiať. Strašne mi ten jej výraz pripomína môjho mladšieho brata, ktorý keď pozeral rozprávky, mohli aj tanky padať ale on by si to nevšimol.

Z môjho zamyslenia ma vytrhol až niečí krik. „..Niall teba ale že vôbec nezaujíma, že zješ celé raňajky a ešte aj všetko čo je v chladničke?! Paul nám zakázal vychádzať bez tých jeho goríl a teraz keď budem chcieť ísť čo i len do obchodu tak som mnou musia ísť minimálne tri kopy svalov!” rozčuľoval sa Zayn, ktorý sa ešte len teraz zobudil a v dome neni nič na jedenie. „Ale Zayn. Kto neskoro chodí, sám sebe škodí!” povedal so smiechom Louis a pritúlil si El k sebe ešte bližšie. Boli spolu taký zlatý.

„No čo Em ako sa ti tu zatiaľ páči?” prisadla si ku mne Dan a až vtedy som si všimla, že už je tu aj druhý gauč. Nebudeme sa už musieť tlačiť, ale zase už sa nemôžem túliť k Harrymu. „Hmm je tu super. Nikdy som sa tak nenasmiala ako za tieto dva dni.” Odvetila som s úsmevom. Náš rozhovor sa ďalej točil okolo tých typických dievčenských veciach ako móda, chalani... ale jedna otázka ma zarazila „Em páči sa ti Harry? Videla som včera ako sa na seba pozeráte, a určite to videli všetci. Boli by ste spolu zlatý.”

Uf čo jej mám na toto povedať. Rýchlo Emily hľadaj niečo čím by si odbočila od témy.

 „Dan preboha netráp ju s takýmito otázkami. Samozrejme, že sa jej páčim, veď komu nie?!” povedal so smiechom Harry, ktorému spoza rohu trčala len jeho krásna brčkavá hlava. „Styles! Vieš o tom, že neni slušné počúvať rozhovory druhých?” skríkla som po ňom. On sa len usmial a povedal „viem. Ale potom by som sa nedozvedel či sa ti páčim alebo nie.” Hovoril to s úplným nadšením a čakal na odpoveď.

„Keď to mám brať tak, že či sa mi páčiš výzorovo tak to hej. Ale keď tak, že či sa mi páčiš ako niečo viac tak to asi nie. Na to sa poznáme moc krátko.” Možno keby sme  boli samy tak sa mu priznám, že som sa do neho zamilovala na prvý pohľad, ale na to tu bolo teraz až príliš veľa ľudí. Tak teda inokedy.



 Emily

 

Harry