One Direction - Best Song Ever

Hey guys :D  pokial ste ešte nevideli TOTO tak si to pozrite... ja len tolko, že Zayn ako dievča je krajší ako ja! :D no dobre..ja len takto, lebo som v Čechách.. tak čau :D

Live Your Dream-11.časť

Ahojte! Ja Vám dnes dám iba takúto kratšiu. Zajtra idem preč a vrátim sa až 3.8. takže časť nečakajte. Neviem čo by som Vám k tejto mala povedať takže čítajte a komentujte!!! Prosím zanechajte za sebou nejaký komentár pretože ja potom fakt neviem, či sa mi to vôbec oplatí alebo či mám skončiť.. takže tak.

ďakujem za zobzazenia blogu :) fakt si to vážim..

 A počuli ste už Best Song Ever? Ja áno. Som nedočkavá :D

Nechápem ale tých čo hovoria, že ten kto si to teraz pustil tak neni pravý/á Directioner/ka... no dobre tak čítajte, komentujte a užívajte si leto.

Chyby opravím potom..

Pá –pá

 

Ja s Haroldom sme okamžite vystrelili z gauča a pri tom sme nejako zhodili Dan a Louiho. No teraz nám to bolo jedno. Postavili sme sa pred Paula „No dobre už hovor..” nervózne som prešľapovala z nohy na nohu. On sa len zasmial nad mojou nedočkavosťou a povedal „To by ste ani neuhádli ale bol to..” hovoril ako keď je finále nejakej trápnej TV show a tam majú vyhlásiť víťaza, a všetko neskutočne naťahujú. „Bol to..”

****

„Bol to Mark.” Povedal asi po piatich minútach. Asi sa zľutoval keď už sme boli všetci nedočkavý a Nialler na neho hodil ten jeho neodolateľný puppy face. „T-to.. by ma nikdy nenapadlo. Paul si si istý?” povedala som koktavo, keď môj mozog  začal spracúvať informácie.

On len prikývol a do rúk mi vopchal papier od polície, na ktorom bolo to čo nám povedal. Bola to správa od nejakého analytika. „No a čo bude teraz? Našli ho vôbec, alebo niekde pobehuje po meste a ja sa mám báť vychádzať von?” vysypala som naňho na jeden dych.

Ostatný len pozerali s otvorenými ústami a El s Perrie sa len otáčali, a čakali kedy im kto vysvetlí, o koho tu vôbec ide. Ony ho totiž ešte nestretli. „Nó..vlastne vy dvaja teraz musíte ísť so mnou. Pôjdeme na políciu a vy im poviete, čo sa presne stalo. Mark je už tam a snažia sa z neho dostať priznanie. Ale aj keby sa neprizná, tak máme dosť toho aby ho zašili aspom na sedem rokov.” Wow, až na toľko? „To za vydieranie je až taký trest?” spýtala som sa so zvrašteným obočím „No vlastne ani nie. Za to by išiel asi tak na rok, maximálne dva.. ale zistilo sa, že neplatil dane, má na konte niekoľko poisťovacích podvodov.. No a bol v podmienke, kvôli nejakej bitke.” Počkať to vážne? Som zvedavá, či o tom vedela Daysi. „No dobre, tak my sa ideme prezliecť, lebo asi nebude najlepší nápad ísť v teplákoch..” ozval sa Harry a pozrel na seba, a potom aj na mňa. „Fajn tak keď budete nachystaný tak mi zaklopte.” Odpovedal neprítomne Paul keď už otváral dvere. Hneď ako odišiel, tak som sa hodila Haroldovi do náruče. Bola som šťastná. „Som tak rada, že to zistili tak rýchlo.” Šepla som po chvíľke, a obzrela som sa po miestnosti.

Niall s Louisom mali stále na tvárach výraz akoby videli Ježiška, Dan, Liam a Zayn sa o ničom rozprávali, no ja som nezachytila nič z ich rozhovoru. No a El a Pezz len dezorientovane krútili hlavami. Ja som ich potiahla za ruky bližšie ku mne a Harrymu, a všetko som im v rýchlosti vysvetlila. „Ale keď hovoríš, že sa poznáte už tak dlho tak prečo by niečo také robil? A ako vôbec vedel, že ste spolu?” „El tak to by som chcela aj ja vedieť.. a možno mu to povedala Daysi, posielala som jej správu, že sme s Harrym spolu. Aby potom nebola naštvaná, že zas vie všetko posledná.” Posledné slová som jej už kričala lebo ma môj drahý ťahal do izby, že si mám pohnúť. „Ja si dám len rifle, potom môžem prísť k tebe a spolu pôjdeme za Paulom.” povedal trochu hanblivo, keď sme zastali pred jeho izbou. Musela som sa pousmiať, bol tak rozkošný. „Kludne príď. Len zaklop.” Žmurkla som naňho a dala som mu pusu na líce. Rozplietla som naše spojené ruky a šla som do mojej izby. Rýchlo som si obliekla biele tielko, ktoré vyzeralo ako čipkované a kraťase lososovej farby. Zrovna keď som si zapínala gombík na nohaviciach, tak klopal Harry. S úsmevom som mu otvorila a on si sadol na posteľ. Mal na sebe biele tričko so znakom Rolling Stones,  čierne rifle, biele conversy a klobúk. „Si krásna.” Zašepkal a objal ma okolo pása. To ale nemal robiť, pretože som si špirálou nechtiac prešla po líci. On sa len zasmial a jemne mi to začal čistiť. Ja som sa konečne dochystala. Po ceste k Paulovi som si ešte rýchlo dala na ruku pár náramkov, ale to už mi Harry otváral dvere.

Vďačne som sa na neho usmiala, a on mi ruku priložil na kríže čím ma popohnal ďalej. „Ahoj Paul.” Zašvitorila som s úsmevom „Jéj už ste tu. Ahoj drobec.” Pri slove drobec vyceril zuby a zasmial sa. Vedel totiž, že nenávidím svoju výšku. Zobral nejaké papiere a už sme kráčali smerom k výťahom. Tam nás čakali dve Paulové gorily. „Je to nutné?” otočil sa na neho zamračený Harry. On len mykol plecami a nastúpil do výťahu. Viac som sa pritúlila k Harrymu, vedel totiž, že nemám dobrý pocit z toho, keď je v malom priestore veľa ľudí. Ani som si nestihla uvedomiť kedy ale už sme nasadali do auta. Cesta našťastie netrvala dlho. Dnes sme v New Yorku posledný deň, tak dúfam, že sa už nič nepokazí. Zastavili sme pred veľkou budovou, pred ktorou stálo veľa áut. Paul sa na recepcii (alebo ako to mám nazvať :D) zvítal s nejakým policajtom, ktorý nás neskôr odviedol do nejakej miestnosti, kde sa nás neskôr vypytovali čo sa stalo. Každý sme povedali svoju verziu. Ja som práve sedela na chodbe a čakala som na Harryho. Nezmyselne som skúmala štruktúru steny, keď okolo mňa šiel policajt, a vedľa neho Mark s putami na rukách. „Počkajte!” zvolala som a policajt sa otočil „Dobrý deň slečna. Môžem Vám nejako pomôcť?” spýtal sa zdvorilo. „Mohla by som sa ho niečo spýtať?” povedala som a ukázala som na Marka. On len neisto prikývol a postrčil ho smerom ku mne „Prečo si to spravil? Myslím prečo si nás chcel rozdeliť? Spravila som ti niečo?” hovorila som pomaly a zmučene. Videla som, že sa mu v očiach zaleskli slzy. „Vieš Emily.. ja nechcel som.. nechcel som aby to zašlo až takto ďaleko. Chcel som vás dvoch rozdeliť.. pretože.. ja žiarlil som. Myslím teda viem už dlho si sa mi páčila... ale ja nechcel som si to pripustiť.. vieš bola si moja ´šéfka´  a ...keď mi Daysi povedala, že ste spolu chcel som vás len nejako dostať od seba.. viem že som to prehnal.Prosím prepáč mi to.” Celý čas pozeral do zeme a vzlykal. Bolo mi ho ľúto. Ale to ho neospravedlňuje. Poslednú vetu zašepkal a pozeral sa mi pritom do očí. „Pozri Mark... je mi ľúto čo sa stalo. Odpustiť ti môžem ak ti na tom záleží, ale toto ti nezabudnem.” Povedala som a postavila som sa z lavičky, na ktorej som doteraz sedela . On ma však chytil za ruku a stiahol ma späť. To už však videl aj Harry, ktorý práve vychádzal z tej miestnosti. „Prepáč” zašepkal plačúci Mark, a ja som už len pozorovala ako ho berú preč. „Bože Emily! To čo malo byť? Neublížil ti? Poď sem..” vysypal zo seba Harold a tuho ma objal.

Nás dvoch raz zvolia za najprítulnejší pár na svete (:D). „Neboj sa som v poriadku. Pýtala som sa ho prečo to všetko robil a on sa začal strašne ospravedlňovať a tak.. no a potom som už mala nervy tak som sa chcela postaviť ale on ma trochu potiahol. To nič. ” chabo som sa usmiala. Ešte sme sa rozlúčili s tým policajtom, a šli sme na hotel. Pred tou stanicou už bolo pár fanúšičiek. Neviem síce ako sa dozvedeli, že sme tam boli ale prekvapilo ma čo jedna z nich držala v ruke. Mala tam fotku Harryho a mňa spred troch dní, keď sme boli na obede. Keď sme išli okolo tam povedala, že nám to preje, a že sme spolu strašne zlatý. Mohla mať asi desať rokov ale bola strašne zlatá. Rýchlo sme sa s ňou odfotili a už sme museli ísť lebo Paul bol nervózny. Keď sme prišli tak už všetci sedeli v hotelovej reštaurácii a obedovali. My dvaja sme si k nim prisadli a ja som im od slova do slova musela všetko povedať. Sedeli sme tam dosť dlho. Nakoniec sa všetci pobrali k hotelovému bazénu, ktorý bol na streche, ale na opačnej strane než kde som bola s Harrym. Mne sa však už nechcelo a tak som ostala na izbe. Prezliekla som sa do voľného trička a teplákových kraťasov. Zmyla som si make-up a ľahla som si na gauč ktorý som mala v izbe. Po asi desiatich minútach za mnou prišiel Harry, že sa nudí, či môže byť u mňa. Jemu sa tiež nechcelo byť hore, pretože tam mali prístup všetci čo tu boli ubytovaní. Pustili sme si film, ktorý sme však nedopozerali,  lebo sme zaspali. Zobudilo ma až zúrivé klopanie na dvere. Pozrela som sa na mobil a mala som tam asi tridsať zmeškaných hovorov. Teraz som to neriešila a šla som otvoriť. Vtom sa na mňa vyrútil/a....

 

 

Outfit Em

 

Harry

 

Emily

 

 

...

...pozrite. ja som len chcela, že pokiaľ TU nebude aspom jeden komentár, tak ja ďaľšiu časť nedám. neviem totiž či sa mi to oplatí, keďže nekomentujete a ja potom neviem či niekto číta, alebo či píšem úplne zbytočne..to je asi všetko. takže máte to vo svojich rukách..

Live Your Dream-10.časť

Ahoj! Nestíham a tak pre zmenu príhovor máte dolu..

Rýchlo som otvorila moju emailovú schránku a mala som tam jeden nový mail od nejakého anonyma. Otvorila som ho ale teraz som sa už naozaj bála. Boli tam fotky mňa a Harryho zo včerajšku ako sme boli na tej streche, v hoteli na chodbe ale čo bolo už naozaj moc fotka dobytého Ryana. Toto nie! Len prosím nech to neni pravda. Oni im nemôžu ubližovať! Ale čo budem teraz robiť?!

*****

*Harry

S Em sme sedeli v tej útulnej kaviarničke. Bolo tam naozaj pekne. Po chvíli mi ale zazvonil mobil, a ja som musel ísť niekde kde je väčší klud. Volalo mi nejaké neznáme číslo. „Bojíš sa?” ozvalo sa z druhej strany. Ten hlas mi bol odniekiaľ povedomý, ale ja som si nevedel spomenúť odkade.. „Prosím? Kto je tam? Ak to má byť nejaký vtip tak nejako nevyšiel..” odvetil som váhavo a pozrel som sa smerom kde sedela Emily. Vyzerala dosť rozrušene. „Teba nemusí zaujímať kto som. A nie neni to vtip. Veď tá tvoja ti to vysvetlí o to sa neboj. Dávaj si na seba pozor Styles” povedal a zložil. No tak tomuto nechápem.

Nie ako Liam keď sme do chladničky dali tortu pre Pezz a išli sme do obývačky. Boli sme tam asi päť minút keď zrazu Zayn kričal, že či sme náhodou nechceli robiť tú tortu. My sme na seba nechápavo pozreli a vtedy spoza rohu vykukol Nialler so špinavými ústami. Vtedy sme nechápali ako za päť minút ten írsky škriatok dokázal do seba napakovať trojkilovú tortu.

Toto bol iný level nechápavosti. Uvedomil som si, že stále hypnotizujem môj mobil očami a čakám kedy mi niekto odpovie na to, kto to sakra bol?!  A čo myslel tým, že ”tá tvoja ti to vysvetlí” no to je jedno. Som síce už dospelý, ale pri tomto rozhovore mi behal mráz po chrbte. Konečne som sa donútil pohnúť sa z miesta a šiel som si sadnúť späť k Emily, ktorá sa ešte stále tvárila nejako vykoľajene.

„Em deje sa niečo?” spýtal som sa jej starostlivo. Ona len zažmurkala a otočila ku mne jej mobil. Nechápavo som naň pozrel ale ona len kývla hlavou nech sa pozriem. Tak toto teda ani trochu neni dobré. Ukázala mi fotky zo včerajška a aj nejaký e-mail. „Nie..nie toto nemôže byť pravda. Kto? Kedy?” neveriacky som krútil hlavou.

„Ja neviem. Myslíš si, že keby som vedela kto to poslal, alebo kedy nás stihli odfotiť, nebodaj ako sa dozvedeli, že budeme zrovna na tej streche.. Asi by som tu tak bezradne nesedela!” všetko hovorila roztraseným hlasom ale poslednú vetu už skoro kričala. V jej očiach sa zaleskli slzy tak som si presadol na stoličku ktorá bola pri nej, a tuho som ju objal. Prečo nemôžem mať aspom raz normálny vzťah?

 

*Emily

Bojím sa. A veľmi. Povedala som Harrymu o tom čo mi to indivíduum poslalo, ale keď mi on povedal, že mu niekto volal tak som sa skoro zadrhla. Toto už je čo? Kto to môže byť? Veď predsa neni taký blbý, že by dával číslo niekomu neznámemu.. ale že by toho bol schopný niekto, koho poznáme? Musíme toho človeka poznať obaja, veď ako inak mi mohol poslať tú správu? „Povieme o tom Paulovi. Jemu sa podarí toho blázna nejako vypátrať.” Šepkal mi Harry do vlasov a hladkal ma po chrbte. Dosť ma to upokojovalo. „Dobre. Tie raňajky si môžeme zobrať so sebou, teda ak chceš ale ja by som šla čo najskôr. Pôjdeme ešte pre tú obálku od Ryana, včera som ju nestihla otvoriť a teraz toho ľutujem..” odšepkala som mu a on len prikývol. Jedlo sme si dali zabaliť a rýchlo sme si stopli taxi. Tu v New Yorku to bolo o takomto čase ťažšie, ale predsa kto by nezastavil Harrymu Stylesovi?! Hneď ako sme vystúpili pred hotelom tak sme utekali ku mne do izby pre tú obálku, a potom sme sa rýchlosťou svetla presunuli k Paulovej  izbe. Jemne sme zaklopali a dvere nám otvoril vysmiaty Loui. Nazrela som dnu a zistila som, že sú tam všetci. Keď však uvidel naše vystrašené pohľady, smiech ho hneď prešiel. Harry mi priložil ruku na kríže a tým ma posunul ďalej. „Ahoj Paul. Musíme s tebou hovoriť..je to dosť dôležité.” Povedala som a snažila som sa zotrieť si rozmazanú špirálu pod očami, keď som sa uvidela v zrkadle čo tam mal. „Ahojte. No keď je to teda dôležité tak poďte.. a Em ako mi vysvetlíš tie uplakané oči?!” spýtavo si nás obzeral a ostatným naznačil aby odišli. „No to sa teda vysvetlí samé.. keď si vypočuješ čo sa stalo..” začala som jemne „včera bol za mnou Ryan, to je môj bývalí. Dal mi túto obálku a bez slov odišiel. Ani som ju neotvorila, ale teraz toho aj tak trochu ľutujem.. no to neni podstatné. Dnes keď sme boli vonku tak mi prišla SMS-ka” vysypala som zo seba skoro na jeden dych a podala som mu do ruky môj mobil. Videla som ako očami behá hore-dole a číta. Potom som mu otvorila ten mail. Všetko si podrobne prezrel, ale tú obálku sme ešte neotvorili „No a mne niekto volal keď som to zdvihol tak sa ma len spýtal či sa bojím, a potom povedal, že si mám na seba dávať pozor..” povedal smutne Harry a pritúlil si ma k sebe ešte viac ako doteraz. „Uf.. no to je dosť vážne. Je stále možné, že je to iba nejaký vtip a toto je photoshop..” vedela som, že miery na tie Ryanove fotky „..ale aj tak sa pokúsim zistiť čo najviac. Zatiaľ pre istotu nevychádzajte z hotelu bez ochranky. Ja sa pôjdem spýtať tých čo majú na starosti bezpečnostné kamery, že či na tej streche niekoho neuvidíme. Potom vás budem informovať.” Povedal a my sme sa zdvihli na odchod. „Počkať a toto” zakričal za nami a mával tou obálkou.  Vrátili sme sa teda a on ju otvoril.

Bolo tam Emily dávajte si na seba s Harrym pozor. Niekto Vás sleduje. Nestihol som zistiť kto, ale ak sa mi to podarí tak ťa včas upozorním.. neviem však či sa mi to podarí, pretože mám pocit, že idú aj po mne.. Rxx čítal Paul nahlas a mňa pri tých slovách striaslo. Oni mu ublížili kvôli tomu, že sa ma snažil chrániť?! Prešla som si rukou po tvári a otočila som sa na odchod. Nechali sme Pauliho, nech pracuje.

On nám za to nabalil so sebou jednu s tých jeho goríl, a všetkých nás zavrel do jedného apartmánu. Až teraz som si všimla, že už sú tu aj Dan a Perrie. Ihneď ako sa nám s Danielle stretli pohľady, tak som sa k nej rozbehla a hodila som sa jej do náruče. Posadali sme si na gauč a ja som sa pritúlila k Harrymu.

On im zatiaľ vysvetľoval čo sa stalo od včera večer až po dnešné doobedie. Ja som zatiaľ drvila Dan ruku. Keď dohovoril tak všetci sedeli s ústami dokorán. „Tak po prvé teším sa, že ste sa dali dokopy. Harold ak jej ublížiš tak si ma neželaj, a za druhé vy ste mali deň jak z nejakého akčného filmu. Toto je trochu psycho.” Povedala Dan a Perrie jej iba prikyvovala.

Zrazu sa všetci zdvihli a uväznili nás vo veľkom 'rodinnom' objatí. Toto som na nich zbožňovala. Nepotrebovali tie otrepané slová ako „neboj sa, všetko bude v poriadku..” „.. to sa vyrieši..” a podobne. Neznášala som ľudí čo toto hovorili a aj tak si neboli úplne istý, že to tak aj naozaj bude. „Nech sa stane čokoľvek, sme tu pre vás.” „Presne. Neviem síce, kto to povedal ale súhlasím.” Hovorili jeden cez druhého a mňa to prinútilo pousmiať sa. Nakoniec sme sa rozhodli, že najrozumnejšie bude na to nemyslieť, a tak sme sa všetci nasáčkovali na gauč, ktorý sme ale museli roztiahnuť aby sme sa tam napchali. Poľahali sme si jeden cez druhého, ale vôbec nám to nevadilo a pustili sme si film. Dali sme to na slepú voľbu, pretože sme sa nevedeli dohodnúť. Stlačila som play a keď sme uvideli, že je to Toy Story tak sme všetci hodili vražedné pohľady na Leeyuma. „Prisahám, že aj keď som to nevidel, tak toto sme určite nevybrali! Liam prečo si to vymenil? Nabudúce tam to DVD-čko bude dávať niekto iný a nie fanatik Disneyoviek..” hundral Zayn. Ja som sa len zachechtala. Zbožňujem rozprávky. „Ticho už to začína. A nechajte ho, aj ja si to rada pozriem.” Zahlásila som statočne. Všetky pohľady sa upriamili na mňa. „Si môj človek, give me five!” zahlásil Liam so smiechom. „Em vieš o tom, že si zradca?” povedal Niall. Počkať Niall?.. veď ten sa kedy vrátil z tej kuchyne? „Horan! Neurážaj moju priateľku a už sklapnite.” Povedal Harry a dal mi pusu na líce. Ňuňo môj. Pozerali sme a väčšina osadenstva už v polovičke filmu zaspala. Aj mne už pomaly padali viečka, keď do izby vtrhol Paul. „Vy čo robíte?” zvraštil obočie a najskôr sa pozrel na tú našu živú, no teda skôr polospiacu kôpku a potom na telku. Ja so zvyškom, ktorý ešte nespal sme len mykli plecami a ďalej sme sledovali pána zemiaka. Ani by ste netušili koľko krát Zayn povedal, že tá postavička vyzerá ako Niall krížený s Obamom.. „Pozeráme ak si si nevšimol. Ale asi si nás neprišiel iba skontrolovať. Nemýlim sa?”povedala som a ukázala som na jeho natešenú tvár. „Nie to teda. Zistili sme kto bol na tej streche, kto poslal tie správy a aj kto volal Harrymu. A to s Ryanom bol len photoshop. Zavolal som odborníka a ten to nejako ani netuším ako vyzistil.”hovoril natešene. To už však boli všetci hore. Ja s Haroldom sme okamžite vystrelili z gauča a pri tom sme nejako zhodili Dan a Louiho. No teraz nám to bolo jedno. Postavili sme sa pred Paula „No dobre už hovor..” nervózne som prešľapovala z nohy na nohu. On sa len zasmial nad mojou nedočkavosťou a povedal „To by ste ani neuhádli ale bol to..” hovoril ako keď je finále nejakej trápnej TV show a tam majú vyhlásiť víťaza, a všetko neskutočne naťahujú. „Bol to..”

 

Ou jé! :D budem hnusoba a dám Vám to až do ďalšej časti..tá by mohla byť asi tak v pondelok keďže sa plány zmenili a ešte budúci týždeň som doma. No ale dobré pre Vás je, že už som sa rozhodla, kto to bude :D ja viem som skorá.. zanechajte nejaké tie komentáre, poprípade typy kto by to asi tak mohol byť.. poviem Vám len toľko, že v príbehu sa už objavil. Tak majte sa a komentujte! : )

   

 

Give Me One More Chance..

Ahojte! Takže časť ešte neni.. len aby ste sa nezľakli. Toto ma včera v noci napadlo a ja som to proste musela napísať. Neviem síce, či sa Vám to bude páčiť je to také kratšie.. No neviem.. vyjadrite sa potom či budete sem-tam chcieť aj takéto jednodielovky alebo iba príbeh..

Videla som, že ste dali ´69´7 zhliadnutí :D ! Ďakujem :3

 To je asi všetko čo som chcela.. aha a inak v sobotu odchádzam na dva týždne do Čiech takže časť nebude.. možno ešte dovtedy aspom jednu stihnem ale nič nesľubujem... no dobre a teraz bežte čítať! Pá-pá

 

Dnes som si uvedomila, aké ťažké je ľúbiť niekoho, kto Vám tú lásku neopätuje ..

Teda pokiaľ sa to dá nazvať láskou. Neviem. Ja sama neviem čo je vo veci...niekedy len tak sedím a rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby ma ľúbil.. zmenilo by sa tým niečo, alebo skôr niekto?

A teraz ma napadá typická Shakespear-ová 'hláška' ''Byť, či nebyť?!" ale ja by som si ju skôr pozmenila na "Stratiť, či ponechať, ako to je?" nechať to tak ako to je alebo sa pokúšať o niečo viac.. Teda ak sa to tak dá nazvať. A v tom druhom prípade si treba položiť otázku "Nie je to príliš veľký risk?" možno je, a možno nie. Hovorí sa, že risk je zisk..

Ale je to tak i v tomto prípade? Nikdy som sa nijako extra nebojila prejaviť svoje pocity ale teraz som naozaj zmätená.. Je toto ten krajný prípad o ktorom všetci tak hovoria? Tá situácia, v ktorej by ste pre osobu, ktorú milujete schopný konať úplne bezhlavo alebo bez akéhokoľvek premýšľania?

Ale ja o tom predsa premýšľam.. Povedala som si síce, že sa už nebudem pozastavovať nad zbytočnostiami ale on pre mňa zbytočnosť nie je. Potrebujem ho! Uvedomila som si, že aj po tom ako mi ublížil.. síce len slovami ale tie niekedy dokážu bolieť viac akoby Vám niekto jednu vrazil. A tak to bolo aj v mojom prípade. Mala by som však prestať obviňovať len jeho ale nejakú vinu pripísať aj sebe.. Ale akú mám vinu na tom, že on ma podviedol! Nebola som mu dosť dobrá?! Tak mi to mal povedať normálne do očí..alebo..no ja neviem ale proste nie takto.

Vykričať mi do tváre na rodinnej oslave kde boli moji aj jeho rodičia, naši priatelia a známy ako moc on trpel keď bol sám a ja som sa radšej zašívala v práci, ako sa cítil trápne keď šiel do baru kde všade videl zamilované páriky.

Keď on chudáčik bol tak smutný z toho, že si na neho neviem nájsť čas. A preto sa samozrejme musel opiť a rozdať si to s nejakou lacnou štetkou v podotýkam mojom aute. On mal to jeho niekde v oprave alebo kde tak som mu ochotne poskytla moje. Ibaže on nemal v sebe ani toľko slušnosti, že by mi to auto priniesol späť. On poslal jeho sestru. Asi sa bál, že by to jeho veľké ego utrpelo.. Ale iróniou je, že akým chúďatkom sa robil a pritom sme spolu poriadne neboli iba týždeň, a aj to iba preto, lebo som musela zaskakovať za jednu kolegyňu. Som zvedavá koľko ich mal počas tour, keď teraz zrazu nevedel vydržať týždeň. Len sa čudujem, že spravil to, čo spravil pretože na neho by som nikdy nepovedala, že by bol schopný podviesť ma.. a nie ešte k tomu zo mňa spraviť pred všetkými takúto beštiu. Môj mobil pernamentne vyzváňal ale ja som nejako necítila potrebu zdvihnúť ani jednému z tých, ktorý sa snažili zistiť či ešte vôbec žijem. Pravdupovediac fyzicky žijem ale duševne som úplne niekde na úplnom dne. Po tom jeho hysterickom výstupe, v ktorom ma obviňoval ešte aj za globálne otepľovanie, som len nad ním pokrútila hlavou a so slzami v očiach som utiekla z nášho spoločného domu do môjho starého bytíku. Všetky veci som tam nechala.

Ale veď to nevadí. O tri dni majú ísť niekam na dovolenku, kde som mala ísť pôvodne aj ja, ale neviem kde. Nechcel mi to prezradiť. Vraj je to prekvapenie. Mala by som prestať s týmito deprimujúcimi myšlienkami. Zliezla som z parapety na ktorej som doteraz sedela a dívala som sa cez okno na upršaný Londýn. Ešte aj to počasie chápe ako sa cítim. Podišla som ku skrinke kde sme mali albumy a vytiahla som odtade náš spoločný. Boli sme tam na všetkých fotkách iba my dvaja. Dal mi ho ako darček na sv. Valentína. Ako som listovala spomienkami pípla mi správa. Bola však od neho. Aj keď som najskôr nechcela tak som ju otvorila bolo tam
-"ani si nevieš predstaviť ako ma to mrzí. prepáč mi to prosím a daj mi ešte jednu šancu. neskutočne ťa milujem prosím ešte raz vráť sa ku mne. bez teba nemá môj život zmysel.."
Absolútne som nevedela čo na to povedať, ale keď som sa ako-tak spamätala tak som vytočila jeho číslo.. len nech to zdvihne..
-Haló?! Ahoj čítala som tú správu.. myslíš to vážne?
-Ahoj! Som tak rád, že si sa ozvala.. ja ťa milujem najviac na svete. Prosím..
-Aj ja ťa ľúbim, aj potom čo si mi povedal. Milujem ťa Liam..

 

Live Your Dream-9.časť

Ahoj! Mne to pripadá tak, že si to píšem sama pre seba.. ale tak chceli ste akčnejšiu časť tak tu máte. Aj keď ma trochu mrzí, že ste nedali komentáre.. Hmm a tak ma napadá len jedno..už Vás to nebaví?! No neviem, každopádne táto je síce ešte taká o ničom ale ten koniec už tak trochu napovedá čo bude ďalej. Vlastne ani sama neviem čo bude ďalej a ako budem pokračovať, pretože to vôbec nejde tým smerom ako som pôvodne chcela. Už dávno sa tam mali diať zlé veci ale nemala som srdce napísať to čo som plánovala.. Uvidíme jak ten slepý povedal :D nebudem Vám dávať podmienky len chcem aby ste sa vyjadrili či sa Vám to ešte páči alebo čo by ste chceli inak.. no dobre to je asi všetko čo som chcela, a keď nie tak nabudúce..

 

Vošiel som do mojej izby a hneď som začal tancovať a smiať sa. ´Bože Harold si horší ako taká pubertiačka´ pomyslel som si. Ale toto bol asi najkrajší deň za posledných niekoľko rokov.

*****

*Emily

Zatvorila som za sebou dvere a až teraz som si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Bože! Veď ja chodím s Harrym Stylesom. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji, keď mi pípla SMS-ka "Brú noc sweetie Hxx :** " och môj princ. Rýchlo som sa osprchovala a išla som spať. Veď aj tak som nemala čo robiť.

„Emily...hík..otvor mi! hík...no..tak” niekto mi vybuchoval na dvere. Oči mi padli na hodinky, ktoré ukazovali tri hodiny. No úžas. S nechuťou som vstala z postele a cez kukátko som sa pozrela, kto je taký milý a v túto nekresťanskú hodinu ma budí.

Nič som však nevidela a tak som otvorila dvere. Však to nebude nikto cudzí, pretože nikto taký nevie kto kde má izbu. Ako náhle som ich otvorila tak sa mi okolo krku hodil úplne opitý Niall. Avšak ako nečakane na mňa skočil tak rýchlo ho aj niekto odsotil. Rozospatým pohľadom som hľadala môjho záchrancu, a viete koho som videla? Ryana. Do riti čo tu ten chce?

 

*Harry

Stál som v kuchynke, ktorú mám v apartmáne a opieral som sa o linku. V ruke som zvieral pohár s vodou a snažil som sa zahnať tú odpornú bolesť hlavy. Celý svet ma asi nemá rád pretože nejaký debil začal strašne vykrikovať.

Myslel som si, že sú to len opité deti, avšak keď som počul ako niekto veľmi blízko kričí Emily tak som utekal ku dverám. Otvoril som ich a videl som Nialla ako sa vešia na moju Em a určite nebol úplne triezvy. Aj som bol rád, že máme izby skoro oproti seba ale toto som nechcel vidieť.

Som strašne citlivý na takéto veci. Vtom ho niekto z nej strhol a ja som si matne pamätal, že ten chalan je ten Ryan. Ten Ryan Emin ex. Ale čo tu on robí? A ako vie kde bývame. Teda v ktorom hoteli tak to asi nebolo také ťažké zistiť, ale ako vedel poschodie?

Podal jej nejakú obálku a utiekol preč. Chápete to? On normálne utiekol. Na čo sa teraz hrá? Na nejakého tajného agenta alebo čo! Radšej som šiel skontrolovať Em. „Sweetheart si v poriadku? Keď chceš tak poď spať ku mne.” Jemne som jej pošepol a chytil som ju za ruku. „Áno.. neboj sa som.. no teda myslím. Bol to trochu šok. Myslím oboch. No môžem, teda ak ti to nebude vadiť..” hovorila a pri tom sa mi schovala do náruče. S prítulnejším dievčaťom som ešte nechodil. „Mne to vadiť nebude.” usmial som sa na ňu a ona vbehla do jej izby.

Vyšla odtade s plyšovým jednorožcom a s vankúšikom s dúhou a vílou. To vážne?!  „Čo tak pozeráš? Toho jednorožca som dostala ešte od babičky keď som išla prvý krát do škôlky, a ten vankúš mi priniesli rodičia keď som raz bola v nemocnici lebo som sa hrala na ihrisku a spadla som z preliezky. Mala som vtedy slabý otras mozgu a zlomenú ruku.” Najskôr sa usmievala, ale keď spomenula tú nemocnicu tak odula spodnú peru. Ja ju asi na mieste zožeriem. Ale radšej nie, veď koho by som potom stále objímal? „Nič ja len, že si taká rozkošná.” Pobozkal som ju na špičku nosa a ona sa zachichotala. Objal som ju okolo pása, pretože mala plné ruky. Vošli sme do izby a okamžite sme si ľahli. Hneď sme zaspali ako zabitý.

Ráno som vstal a pozrel som vedľa seba. Tam ležala Em a upierala na mňa tie jej veľké krásne očká. „Dobré ránko ” zatiahla s úsmevom a pobozkala ma na čelo. „Aj tebe a toto malo byť čo?” ona na mňa len zmätene pozerala „Myslel som ten bozk. Ja chcem sem!” povedal som a ukázal som na moje pery.

Ona sa len zachichotala a venovala mi konečne poriadny bozk. „Spokojný?” „Najviac na svete, keď mám teba.”  Uštipla ma za líce  tak ako to robia staré babky svojim vnúčatám a chystala sa postaviť z postele. To som jej samozrejme nedovolil.

„Harry chcem sa ísť prezliecť a potom na raňajky. Poznám tu skvelú kaviareň kde robia také domáce raňajky. Keď chceš môžeš ísť so mnou.” Znovu sa chcela postaviť ale tento krát som ju potiahol tak, že mi padla na hruď „Rád s tebou pôjdem ale teraz chcem byť ešte chvíľku súkromník a mať ťa len pre seba.” Usmial som sa a pobozkal som ju na vrch hlavy.  Asi desať minút sme sa ešte takto váľali a maznali ale potom sme už usúdili, že by sme mohli ísť.

„Dobre choď sa teda ešte prezliecť a potom pôjdeme za Paulom. Oznámime mu, že sme oficiálne spolu. Nechcem aby sme sa museli skrývať.” Ona len prikývla a odcupkala k sebe do izby.

 

*Emily

Stále mi vŕtalo v hlave čo chcel včera Ryan, a čo je v tej obálke. No teraz ju nemienim otvárať pretože by mi určite jej obsah len pokazil náladu. Keď som však odchádzala z Harryho izby tak som na chotbe stretla všetkých štyroch chalanov. Tak čudne po mne pozerali. „Ehm..Emily ty si spala u Harolda?” spýtal sa Zayn. Harry povedal, že chce aby to bolo oficiálne tak si myslím, že by mu nevadilo keby to vedeli. „Počkajte” otočila som sa na päte a zaklopala som mu na dvere. „Chalani ma videli vychádzať od teba a pýtajú sa ma či som u teba spala. Povieme im to teraz alebo až potom?” spýtala som sa ho potichu. On ma len potiahol smerom ku nim a hrdo povedal „Áno Em spala u mňa pretože spolu chodíme. Teda nie len pre to. Hlavne pretože jej včera búchal na dvere opitý Niall a potom sa jej hodil okolo krku” povedal  už skôr žiarlivo a Niallerovi venoval pohľad zabijaka „tak som ju tam nechcel nechať samu.” Dokončil a jemne sa na mňa usmial. Oni hneď pribehli ku nám a začali gratulovať akoby sme sa zasnúbili alebo čo. Niall sa mi ospravedlnil a po všetkých tých ceremóniách čo okolo toho robili som sa šla konečne prezliecť, keďže som bola stále v pyžame.

Obliekla som si obyčajné rifle, čierno bielu blúzku a na to čiernu bundu. Jemne som sa nalíčila. Špirála, jemný make-up, linka, púder a červený rúž. Vlasy som si nechala rozpustené a do vačku som si rýchlo hodila ešte mobil a peňaženku. Nerada totiž nosím so sebou kabelku. Spokojná so svojim výzorom som otvorila dvere pred ktorými ma čakal môj vždy dokonalý Harry. Z hlavy som mu vzala jeho bledo hnedú čiapku na čo som si od neho vyslúžila nepekný pohľad. Ihneď som si to však vyžehlila sladkým božtekom. Preplietli sme si prsty a blúdili sme chodbami až k Paulovej izbe. Harry zaklopal a otvoril dvere. Tento človek nezamyká? „Ahojte čo by ste radi?” spýtal sa Paul a začal si nás prezerať. Keď však uvidel naše prepletené prsty tak sa trochu zamračil. „Ahoj. Len sme ti chceli oznámiť, že včera večer sme sa dali dokopy. Chceli by sme ísť von ako oficiálny pár tak sme ti to chceli povedať aby si potom po mne nehučal, že nás fotili paparazzi a ty si o ničom nevedel.” Povedal Harry pokojne. Paul sa len usmial. „No dobre deti. Prajem vám to ale ty Harold sa jej neopováž ublížiť. A ty slečna ak ťa tento nejako skazí tak ma tvoj otec zabije. Tak si daj pozor a keď nie tak sa mu potom aspom za mňa prihovor.” Len som na neho žmurkla a mohli sme ísť. Vzali sme si taxi a nadiktovala som mu adresu tej kaviarne. „Odkade pozná Paul tvojho otca?” spýtal sa Harry po chvíli „Boli spolužiaci. Ale aby si si nemyslel, že som sa k vám dostala len cez známosti môjho otca. To všetko na mňa našila Daysi.” povedala som so smiechom keď som si spomenula ma jej nadšený výraz keď mi oznamovala, že toto bude zlom v mojej kariére. No to asi nevedela, že to bude aj úžasný obrat v mojom živote. Asi ju za odmenu pošlem na nejakú dovolenku. Veď len vďaka nej som spoznala chalanov a môjho princa. Ani som si to neuvedomila a už sme vystupovali z taxíku a Harry mi ako správny gentleman otváral dvere na kaviarni. Sadli sme si k jednému zo zadných stolov a objednali sme si raňajky. Harrymu ale zazvonil mobil a musel to zdvihnúť. Šiel telefonovať niekde bokom, pretože tam bolo dosť rušno. Vtom mi pípla SMS-ka

"No čo ako si užívaš posledné chvíle s tým tvojím buzíkom? Ako vidím včera ťa Ryan stihol informovať a neboj sa on za to zaplatil.. Radím ti rob to čo ti budem kázať lebo tvoj drahý na tom bude zle! A pozri si mail.. " keď som si to prečítala tak mi prešiel mráz po chrbte. Takže v tej obálke bolo niečo čo ma malo upozorniť?! Rýchlo som otvorila moju emailovú schránku a mala som tam jeden nový mail od nejakého anonyma. Otvorila som ho ale teraz som sa už naozaj bála. Boli tam fotky mňa a Harryho zo včerajšku ako sme boli na tej streche, v hoteli na chodbe ale čo bolo už naozaj moc fotka dobytého Ryana. Toto nie! Len prosím nech to neni pravda. Oni im nemôžu ubližovať! Ale čo budem teraz robiť?!

 Em a Harry

(predstavte si, že to je tá čiapka čo mu zobrala :D ) 

 

no tak čo si myslíte, povie to Em Harrymu alebo si to nechá pre seba? Rozídu sa alebo budú spolu čeliť tomu, čo si ten ´Neznámy´ pre nich pripravý? Bude jej strach tak veľký, že bude pátrať po tom, kto bol na tej streche a odfotil ich? Hmm skúste hádať...

So...

takže ja som len chcela, že ďalšia časť už je napísaná..takže ak ju chcete tak musíte dať už len jeden jediný komentár. možno si myslíte čo okolo toho tak robím ale chcem vedieť či sa mi to ešte vôbec oplatí písať...oukay takže ja čakám a večer by ste ju mohli mať..teda ak sa medzi vami ktoré ste ste si to vôbec prečítali, a napíše mi kľudne aj kritiku tak časť tu máte..tie čo tiež píšete tak ma asi chápete, prečo mi na tom tak záleží..