#Bye

:) ahoj! dávam Vám do poroznosti nový blog! zakladám ho spolu s mojou kamarátkou/spolužiačkou..budem tam pridávať LYD ale začnem písať aj novú poviedku ;) neviem či na tento blog budem ešte niečo dávať, pretože mi nejako blbne zobrazovanie komentárov, počet zobrazení..proste všetko :( ale to je už jedno! nový blog http://welcome-in-ourworld.blogspot.sk/ :)
Nxx

Diary

30.7.

dreams about him...

Zase! Znovu sa mi s ním snívalo...znovu mi víria predstavy, aké by to bolo keby sme sa stretli, keby sme boli spolu..desiatky príbehov končiacich happy end-om..znamená to niečo, alebo je bežné, že si predstavujeme budúcnosť s niekým na kom nám záleží? Teda záleží ako záleží..neviem..jediné čo viem je, že už som zúfalá z toľkých nezodpovedaných otázok! Je vôbec možné, že ho niekedy uvidím aj v skutočnom živote? Aj keby len na pár sekúnd, keď prejde okolo mňa na ulici..úplne by mi to stačilo. Aspom by som sa mohla potom pokúsiť ho nájsť a zistiť, či je aj v skutočnosti taký, ako v mojich snoch..ale hovorí sa, že sny sa plnia...len aby sa splnili tie správne...a teraz nemyslím to, že to bude osudová láska a my spolu nasadneme na ružového jednorožca, a odídeme na ňom až na koniec dúhy, pri západe slnka, a naše deti budú kvetinkové víly...nie, po takom presladenom živote netúžim. Chcem iba spoznať toho magora, ktorý možno ani neexistuje, ale aj tak mi dokázal pomotať hlavu...a tak idem ďalej snívať o mojom princovi...

 

31.7.

and all these little things slip out of my mouth, 'cause it's you...

pripadám si ako blázon..to každodenné deja vú pri mojich stupídnych predstavách ma už desia. Zakaždým si z týchto..nazvime to 'predstáv' pamätám úplné detaily, neskutočné maličkosti...v hlave mi víria predstavy jeho tváre, rúk a hlavne tetovaní ale nikdy si to clé nedokážem dať dokopy...niekedy by som povedala, že tie tetovania patria 'jemu' ale to asi až tak nie..totiž aj by sa to zhodovalo, ale ten úsmev mu nepatrí. Preskúmala som neskutočne veľa fotiek, ale ani na jednej sa nezhodoval..no možno to bude tým, že z toho úsmevu v mojich snoch vyžarovalo toľko lásky, nehy a úprimnosti..alebo si to iba namýšľam pod predstavou dokonalého osudu s vysnívaným človekom?

 

2.8.

I know, you know, i remember you...

Videla som ho! Nie v skutočnosti, ale tento krát som ho normálne videla...než som si to však stihla uvedomiť, bol preč. A s ním aj spomienky na to, ako vyzeral..nechápem tomu, ako je možné, že niekto, koho som nikdy nevidela mi až takto dokázal pomotať hlavu..možno v tom niečo bude..ale ak nie tak prosím zavolajte na mňa niekto pánov v bielom! -_- ak tieto sny vážne nič neznamenajú a sú iba výplodmi mojej fantázie, tak som zrelá na liečenie..ale od krutej reality a štyroch bielych stien ma udržujú iba sny o mojom princovi a možnosť zavrieť oči, a nechať sa uniesť do neznáma, kde je každý šťastný...

 

6.8.

I'm tried of feeling alone...

Sny už pomaly ustupujú..ale ja to nechcem! Najskôr som sa bála toho, čo asi znamenajú, ale teraz som na nich závislá.. bojím sa, že keď zmiznú sny o ňom, stratí sa aj akákoľvek nádej, že ho niekedy nájdem. A tak isto sa rozplýva aj moja dobrá nálada..bola som si istá, že to, že tie predstavy, ktoré ja nemôžem ovplyvniť, že majú nejakú úlohu..sú nejakou smerovkou osudu alebo...ja neviem...no jedno viem. Chcem aby sa vrátili. Predstavy, ktoré som si vsugerovala, nie sú to, ,čo moje výlety do krajiny blízkej budúcnosti...ale ak ho už neuvidím takýmto spôsoboom ako ho potom dokážem spoznať v skutočnosti? Zúfalstvo...slovo, ktoré priamo vystihuje túto situáciu, a môj duševný stav..neovplyvniteľný osud sa zahráva s mojimi citmi...ale je až taký neovplyvniteľný?! Vlastne ani nie..vždy sa môže budúcnosť zmeniť v zlomku sekundy...tak mi ostáva len veriť, že sa z ničoho nič zmení to, čo sa práve deje, a ja budem opäť môcť pomocou mojich snov spoznávať toho, ktorý mi tak neskutočne pomotal hlavu...

 

14.8.

Just can't let him go...

Odišiel! Sny už úplne pominuli.. už sa mi nezjavuje a ja neviem ako to napraviť! Nikdy som si nemyslela, že sa človek dokáže až takto naviazať na niekoho...kto tu vlastne ani neni...na niekoho, koho ešte nikdy nestretol, a pozná ho len na základe snov a predstáv, ktoré si vytvorí ľudské podvedomie..len vďaka tomu si k tej 'osobe' vybudovať citový vzťah. A toto je ten problém..aj keď tu ten človek nebol, tak odišiel. On odišiel, ale city zostali. Zničené a nepovšimnuté...zahodené niekde v rohu, kde ich nikto neuvidí. A nám ostáva len v tichosti trpieť, a dúfať, že si nikto nevšimne náš žiaľ..

 

15.8.

Všetko je preč. Nezostalo nič..iba dúfať v to, že všetko bude v poriadku, je teraz asi to najviac, čo môžem urobiť..sedieť potichu a premýšľať , avšak iba nenápadne, pretože nik sa nemôže začať zaujímať o dôvody nášho trpenia...pretože keby im povieme pravdu, asi by nás vyhlásili za bláznov..zavreli na samotku, a my by sme sa naďalej utápali v depresiách, a snažili sa spomenúť si na tvár osoby, ktorá možno ani neexistuje, aj keď len na malý okamžik uniesť z reality, a vrátiť sa do krajiny dúhy a jednorožcov..zabudnúť na krutú realitu, a pomocou snov si vytvárať dokonalé podmienky, a spoločnosť, ktorú potrebujeme k prežitiu..ale keď táto 'osoba' odišla, nastalo v mojom srdci niečo ako...prázdnota? neviem čo presne to je, ale nechcem zažívať ten pocit! Keď si uvedomím, že ten o ktorom toľko básnim ani neexistuje ma zožiera. Neviem o koho ide..teda skôr išlo. Ale zmizol tak rýchlo, ako sa objavil... 

 

3.12.

Sedím na okne a pozerám sa poza mreže na svet, ktorý je za nimi. Už týždne som nebola vonku..nie, že by som nechcela..má to trošku iné opodstatnenie. Raz som večer ušla z domu a moja mama sa mi hrabala v denníku. Vraj aby zistila kde som mohla ísť..no určite. No a ona nejako narazila na zápisky mojích ''vidín'' , a dali ma na psychiatriu...úžasný to rodičia. Ale našla som tu nejaký ten vnútorný pokoj alebo ako to mám nazvať. No zdá sa mi, že som 'ho' tu videla. Včera, keď som šla na večeru tak bol tam. Nie som si istá či to boli halucinácie, od tých liekov čo tu do nás pchajú, alebo to bolo naozaj, ale myslím, že tam bol.

 

Som tu už týždeň. Všetci tí, ktorí sa so mnou pred tým bavili prerušili medzi nami akýkoľvek kontakt. No mne to nevadí. Mám totiž jeho...teda zatiaľ nie ale som k nemu už bližšie ako inokedy. Zrovna som šla na obed keď som na sebe ucítila pohľad. Ale asi som sa nemala otáčať. Nohy sa mi podlomili, ale on ma zachytil. Je tu. Jediné na čo som sa zmohla, bolo pobozkať ho. Vidím však že som nebola jediná, ktorá po tom túžila. „Čakal som na teba” zašepkal tesne pred tým než spojil naše pery. „Tak si sa dočkal.” Usmiala som sa a bozky som mu s radosťou opätovala. Strávili sme spolu celý deň.  Dokonca som mu dala prečítať môj denník.. no a teraz sedíme v záhrade a on mi s úsmevom podáva zošit, kde sa skrývajú moje najtajnejšie predstavy, a dôvod prečo som tu.

 

*jeho pohľad*

Neverím tomu, že je tu. Strávil som niekoľko rokov tým, že som ju hľadal...a teraz tu sedíme spolu a pozerám sa jej do tých krásnych očí. Nase tváre delilo už len pár milimetrov, keď sa ozval výstrel. Nie, toto nie! Jej mŕtve telo mi padlo do náruče a mne sa zrútil celý svet. Takto to byť nemalo...

 

 

ahoj :) neviem ani ako ma toto napadlo..je to niečo iné..

pokiaľ chcete ďaľšiu časť LYD tak musíte dať komentáre...áá vyjadrite sa k tomuto /nazvime to jednodielovka/ je trošku dlhšia ako tá prvá.. takže čítajte, komentuje... ;)

zatial páá







I´m Back :D

Ahojte! Ja len že z dovolenky som už doma....a tak mohla už byť aj časť ale nedali ste stále komentáre a tak..takže ak PRESNE TU budú do zajtra ešte aspom 2 komentáre tak dám časť ;) BTW zajtra idem do NR na TIU :3 vidím sa tam s niekým? toť asi vsio tak zatial Hello Guys :DDD

Live Your Dream-12.časť

Po asi desiatich minútach za mnou prišiel Harry, že sa nudí, či môže byť u mňa. Jemu sa tiež nechcelo byť hore, pretože tam mali prístup všetci čo tu boli ubytovaní. Pustili sme si film, ktorý sme však nedopozerali, lebo sme zaspali. Zobudilo ma až zúrivé klopanie na dvere. Pozrela som sa na mobil a mala som tam asi tridsať zmeškaných hovorov. Teraz som to neriešila a šla som otvoriť. Vtom sa na mňa vyrútil/a....

*****

Vtom sa na mňa vyrútila Daysi.

„Ach Emily! Volal mi Paul..vlastne už včera ale nemohla som letieť za vami, lebo som musela hľadať nového "pomocníka". Mark je vo väzení? Ste s Harrym v poriadku?” zase hovorila tak rýchlo, že som z toho celého zachytila 'až' každé tretie slovo.

„Ahoj aj tebe Days. Poď ďalej a sadni si, a skús to ešte raz a pomalšie, poprosím..” povedala som čo najmilšie, a snažila som sa znieť čo najmenej nahnevane. Veď predsa vtrhne mi sem o.. počkať to je pol piatej? (:O) ja ju zabijem? Sadli sme si do menšej miestnosti, ktorá bola vedľa spálne a ona sa už nadychovala, že niečo povie. To sa však spoza rohu vynorila Haroldova hlava.

On sa na ňu len jemne usmial, a znovu sa stratil za rohom. Nie však nadlho. O pár sekúnd odtiaľ vyliezol v boxerkách a tričku. „Ahoj Daysi, čo nemôžeš spať, že si tu tak neskoro v noci?” ona len nadvihla obočie a pozrela sa na mňa. Sedeli sme na dvoch kreslách a tak ma Harry zdvihol, sadol si, a mňa si posadil na kolená.

„Nie Harry ja by som rada spala, ale keď mi Paul volal, že čo sa tu deje, tak som sem prišla čo najrýchlejšie. Bála som sa o Em a tak som nečakala do rána.” Hovorila to tónom, ktorý som u nej ešte nepočula. „No a teba som sa pýtala, že či je Mark vo väzení, a že či ste v poriadku.” Rozprávala na mňa akoby som to nemala v hlave v poriadku.

„Áno je, a posedí si ešte dlho.. vidíš, že nám nič neni, a nemusíš so mnou hovoriť jak s debilom..stačí iba ak trochu spomalíš.” Vysvetlila som jej a na konci vety som na ňu žmurkla. „Dobre.. to je asi všetko čo som chcela počuť, tak ja pôjdem dospať ten hnusný let. A vy dvaja nie že budete robiť..veď viete čo..” ďakujem Daysi, fakt toto si mohla odpustiť. Harold sa len uškŕňal a ja som sa cítila neskutočne trápne. „Neboj sa budeme!” zakričal za ňou Harry, keď už stála pri dverách. Kašlala som na všetkých, a na všetko, a vrátila som sa do ríše snov.

 

*o tri týždne

Sme v Las Vegas. Za ten čas sa toho stalo dosť..teda koncerty boli stále rovnako úžasné, to nemôžem povedať. Chalani vydali novú pesničku a aj video. Lámu rekordy v sledovanosti a darí sa im. S Harrym sme sa pár krát pohádali, ale nikdy to nebolo nič hrozné. Zajtra to bude už mesiac čo sme spolu. Keď mali voľno tak sme na dva dni išli len my dvaja do Paríža na romantický víkend. Tam sme sa spolu prvý krát vyspali. Ten výlet bol úžasný. Raz za mnou dokonca prišli aj rodičia a Farrah(sestra). Čudovala som sa, že im nevadilo letieť tak dlho. Oni sa totiž pred tromi rokmi presťahovali do Austrálie. Bývajú na takom kľudnejšom konci Melbourne. Inokedy sa stále vyhovárajú, že sa im nechce ísť do Londýna, a že ja mám ísť radšej za nimi ale teraz im to nevadilo..boli sme spolu na večeru. Zase sme boli spolu ako rodina. A čo robím teraz? Sedím nad počítačom a vymazávam fotky, ktoré fotil Loui, keď mi počas koncertu zobral zrkadlovku, a fotil úplné blbosti.

„Ahój Em ukáž mi tie fotky čo som spravil ja!” mysli na čerta... „Tomlinson! Nemám ti na tom čo ukazovať. Na väčšine máš ruku cez objektív, alebo si si odfotil nohy.” On sa len odul a niečo si šuškal s Harrym. Odkedy sme spolu, tak môžeme byť v hoteli spolu na izbe. Z môjho premýšľania ma vytrhlo až to, že ma ten šialenec milujúci pásiky niesol na rukách smerom k bazénu. „Pozri Loui, spravíš to, čo si myslím že máš v pláne tak poviem El, že ju podvádzaš s tou plyšovou mrkvou!” ihneď ako som to povedala, tak zastavil „Wildová ver tomu, že to nespravíš!!” chlapec si to však nevyrátal, a obaja sme skončili v bazéne. „Aha.. tak mne hovoríš nech ťa neotravujem keď pracuješ, ale s ním ochotne vlezieš do bazéna.” Zrazu sa pri okraji objavil aj Harold. Ale počkať! To čo mu zas sadlo na nos?

„Neviem síce čo som ti spravila, ale tu som rozhodne neskončila dobrovoľne.” Pomaly som zvyšovala hlas. To jakože žiarli alebo čo?!

„Pozri, keď so mnou nechceš byť tak kľudne povedz. Vidím, že nápadníkov máš teda dosť.” Pre Boha! Čo si už mám o ňom myslieť? Najskôr sa ma vkuse pýtal, že čo mi vtedy Mark povedal. Tak som Harrymu všetko vysvetlila, a teraz mi to pri každej príležitosti dáva za vinu. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale už mi ide na nervy.

„Dobre vieš, že nikoho iného nechcem! Ale ty si asi trochu pozadu, alebo ja už neviem...proste to nevieš pochopiť! Vieš čo?! Mali by sme byť chvíľu každý sám, aby sme si uvedomili, čo pre nás ten druhý znamená...a v tvojom prípade, že či vôbec niečo pre teba znamenám.” To už som bola vonku z vody, a celý čas som sa mu pozerala do očí. Videla som v nich smútok, sklamanie, ľútosť a ešte niečo. Ale nevedela som čo presne to bolo.

Asi niečo medzi vinou a láskou? Netuším. Až teraz som si uvedomila čo som povedala. Veď čo ak si nájde lepšiu, alebo to bude potom medzi nami iné...teda pokiaľ potom ešte medzi nami niečo bude. Keď si uvedomí, že ma nechce? Že si to iba celý čas nahováral? ´teda skoro nad tým rozmýšľaš Emily´ ten vnútorný hlas mal pravdu. On tam len stál so slzami v očiach, a nič nehovoril. Ja som sa len zbabelo otočila, a odišla som.

 

*Harry

Tak som teda nečakal. ´áno Harold, a čo si čakal? že sa ti za toto hodí okolo krku a vyzná ti lásku?´ Mala pravdu, som blbec, a riadny. Pôjdem za Paulom, a poprosím ho aby mi vybavil nejakú izbu. Asi som ju naozaj bral ako samozrejmosť, a nesprával som sa k nej tak ako na začiatku, a ona ma naozaj ľúbila. Musím to napraviť! Ale radšej až zajtra...potrebujem si premyslieť, čo jej povedať, aby mi odpustila. Ešte stále som tam stál ako obarený, a spracúval som to, čo sa práve stalo..

„Harry, neviem čo sa medzi vami dvomi deje, ale v poslednej dobe je to také...” začal Loui, a až teraz som si všimol, že on tam bol celý čas. Vetu však nechal nedokončenú. Len som pokrútil hlavou a z očí sa mi púšťali slzy.

„Neviem čo si myslel tým, že má za teba náhradu alebo ako si to povedal, ale na mňa žiarliť nemusíš. Dobre vieš, že by som s Emily nikdy nechodil. Nie že by nebola pekná, alebo...ale ja milujem Eleanor.” Keď sa zmienil o El tak som v jeho očiach videl toľko lásky. Bol v tom až po uši. Vidno že ju miluje. Lou ma len potľapkal po pleci, a šiel niekde preč. Už som bol z toho všetkého zničený.

Keď som prišiel za Paulom, tak ma skoro uškrtil. Ani sa mu nečudujem. Najskôr namietal, ale potom súhlasil. Avšak len pod jednou podmienkou, budeme sa musieť aj naďalej ukazovať spolu na verejnosti.

Už totiž všetci vedie, že sme spolu. Manažment by asi nepotešilo, keby na všetkých titulkách bolo, že mi krachol ďalší vzťah. Nedokážem sa jej však ešte pozrieť do očí, a tak Paul povedal, že jej o tej pretvárke povie sám. Hneď ako som prišiel na izbu, tak som si sadol na posteľ, a znovu som plakal. ´Harold! Si horší ako baba. Vkuse len reveš´ vnútorný hlas. Nenávidím ho! Má síce pravdu, ale kvôli Emily sa mi oplatí plakať. Po chvíľke utápania sa vo vlastných myšlienkach som zaspal.

Ráno mi niekto klopal. Otvoril som a stála tam ona .

„Len som ti priniesla veci. Keď chceš, tak sa prezleč. Paul tu odkazuje, že za pol hodinu odchádzame. Máme ísť potom spolu, aby ostatný hneď nerozoberali, či sme sa...nerozišli. Tak potom sa stretneme dolu na recepcii.” Za celý ten čas sa na mňa ani len nepozrela, ale aj tak bolo vidieť kruhy pod jej očami. Vyzerá to tak, že noc strávila tak ako ja. Rozmýšľaním a minimom spánku. Len som si bez slova vzal kufor a rýchlo som sa šiel osprchovať. No keď som zišiel dolu..pri tom čo som videl ma oblial studený pot. Toto nie!

 

Ták som tu. Čo poviete na novú časť? Komentujte, lebo inak ďalšia nebude.

Čo myslíte, že Harry videl? Bude to nejako súvisieť s tým, čo bude ďalej?

Hádajte:) neviem kedy presne pridám časť...záleží to na Vás, ale aj na tom ako sa mi bude chcieť :D veď leto je len raz do roka! :D a predsa nebudem celý deň lem pred počítačom..chápete ma, nie? Tak +3 kom. a ďalšiu dám ešte tento týždeň:) viem že to by ste kľudne mohli dať..

Tak pá a užívajte prázdniny!

 

Emily

 

 

Harold♥



One Direction - Best Song Ever

Hey guys :D  pokial ste ešte nevideli TOTO tak si to pozrite... ja len tolko, že Zayn ako dievča je krajší ako ja! :D no dobre..ja len takto, lebo som v Čechách.. tak čau :D